Jeden významný verejný činiteľ sa vyjadril, že: „samovraždy vážne ohrozujú verejné zdravie" a mal pravdu. V súčastnosti si za jeden rok na celom svete vezme život približne milión ľudí. To znamená, že približne každých 40 sekúnd niekto sprácha samovraždu. A takýto obrovský počet sa môže rovnať počtu mŕtvych zasiahnutých epidémiou.
Je zarážajúce, že k samovraždám sa uchyľujú nielen vekom starší ľudia, ale čoraz viac si berie život mladšia veková kategória. Z niektorých štúdií vyplýva, že na každého človeka, ktorý spácha samovraždu, pripadá ďalších dvesto ľudí, ktorí sa o ňu pokúsia a ďalších štyristo, čo o nej uvažujú. Čo môže byť vačšou tragédiou , ako predčasná smrť mladého človeka plného sily a energie?
Názory na samovraždu sa rôznia. Niektorí ju považujú za zločin, iní za zbabelý únik a ďalší za čestnú možnosť ako sa ospravedlniť za svoje chyby. Niektorí ju dokonca považujú za ušľachtilý spôsob ako podporiť dobrú vec. Veľkú úlohu v tom, že na samovraždu sú takéto rozdielne názory zohráva kultúra. V Maďarsku napríklad páchajú samovraždy bez veľkého váhania, fakticky bez akéhokoľvek vážneho dôvodu. V Indii v niektorých častiach stále existuje zvyk, že vdova sa hodí na pohrebnú hranicu svojho manžela a mnohí miestni ospevujú túto tragédiu. Japonská tradičná kultúra nikdy neodsudzovala samovraždu a dokonca je známa obradnou formou samovraždy. Na druhej strane kresťanstvo dlhší čas považovalo samovraždu za zločin a tých, ktorí sa o ňu pokúsili a nevyšlo im to, čakal trest smrti. Dnes existuje mnoho autorov, ktorí povzbudzujú k samovražde ako k jednému z riešení. Jedna kniha sa dokonca zaoberala asistovanou samovraždou pre smrteľne chorých a navrhovala spôsoby ako ukončiť život. Je teda samovražda skutočným riešením problémov človeka alebo máme opodstatnené dôvody žiť ďalej?
„Každá cesta k samovražde je svojská: čisto súkromná, nepoznateľná a desivá." (výrok psychiatričky) Mnohí, ktorí uvažujú o samovražde, v skutočnosti nechcu zomrieť ale siahnutím si na život vyjadrujú túžbu po úniku pred tvrdou životnou realitou. Ale ako to opísal jeden odborník, spáchať samovraždu je ako „liečiť nádchu atómovou bombou." Stale sa tu vynára otázka, prečo keď väčšina zdravo zmýšľajúcich ľudí nepovažuje samovraždu za riešenie problému, existujú takí ľudia, ktorí nevidia iné východisko.
U mladých ľudí sú dôvody vziať si život iné ako u starších. Medzi rizikové faktory mladých ľudí môže patriť depresia, alkoholizmus, drogy, šikanovanie, veľké nároky zo strany rodiny a naopak u vekovo starších ľudí sú to osamelosť, vážne choroby, strata manželského partnera alebo priateľa.
Hoci si to možno nechceme pripustiť tento problém sa dotýka každého z nas. Pýtate sa prečo? Niekedy sme možno ako spoločnosť málo vnímavá k signálom, ktoré vysielajú títo ľudia. Medzi také signály môžu patriť: predošlé pokusy o samovraždu, narážky na samovraždu, zmeny osobnosti , správania, alebo spísanie závetu, zbavovanie sa cenných vecí...
Život je príliš cenný dar na to, aby sme sa ho tak ľahkovážne vzdali. Samovražda je niekedy označovaná ako „trvalé riešenie dočasného problému." Aj keď môže byť ťažké si to predstaviť , každá náročná situácia môže byť iba dočasná a existuje z nej východisko. Niekedy ho nemusíme vidieť my, ale môžu nám ho pomôcť nájsť iní. Je dôležité o tom hovoriť s blízkymi ľuďmi.
Chladné čísla, ktoré uvádzajú štatistiky na stúpajúci počet samovrážd, môžme istým spôsobom znížiť aj my. A preto buďme všímaví k svojmu okoliu a nepodceňujme naliehavé volania o pomoc!
