Spomínate si, niekoľko týždňov sme v médiách čítali znepokojivé útržky z tejto správy. Verejnosť bola šokovaná príbehmi o sexuálnom násilí medzi chovancami, bitkách, fatálnych zlyhaniach vedenia či nevyhovujúcich hygienických podmienkach.
V tom období som sa rozhodla získať informácie z prvej ruky a vykonala som vlastný prieskum. Navštívila som niekoľko centier, rozprávala sa s bývalými aj súčasnými zamestnancami, a aj s jedným z chovancov, ktorý centrum opustil len nedávno. Ich výpovede potvrdili, že systém reedukácie je v katastrofálnom stave. No zároveň mi poskytli aj cenný komplexný pohľad.
Práca v reedukačných centrách je nesmierne náročná, plná hraničných situácií, a preto si vyžaduje neustálu metodickú a odbornú podporu. Často sa pritom zamestnanci nemali na koho obrátiť a nevnímali dostatočnú podporu zo strany ministerstva a regionálnych úradov školskej správy, ktoré sú ich zriaďovateľmi. Až po zverejnení správy Generálnej prokuratúry založilo ministerstvo samostatný útvar pre všetky špeciálno-výchovné zariadenia (ŠVZ) vrátane reedukačných centier.
Z môjho prieskumu vyplynuli aj ďalšie závažné problémy. Napríklad ak chovanec vážne fyzicky napadne vychovávateľa, neexistuje štandardizovaný postup, ako zamedziť opakovaným útokom. Zamestnanci sú často odkázaní na vlastnú improvizáciu – ideálne riešenie je relokácia agresora. Ale čo ak ho žiadne iné centrum neprijme? Rovnako chýbajú riešenia na stupňujúce sa agresívne správanie či psychiatrické poruchy detí v centrách. Informovala o tom aj televízia JOJ (https://www.noviny.sk/krimi/923714-brutalny-utok-v-reedukacnom-centre-skupina-dievcat-zautocila-na-vychovavatelku )
Preto som spočiatku ocenila, že sa minister Drucker chopil iniciatívy a predstavil prvý návrh opatrení. Napriek tomu, že prvé kroky vzbudili nádej, situácia je dnes rozpačitá. Aj keď ministerstvo v apríli minulého roka avizovalo zásadné legislatívne zmeny na jeseň, tento termín nedodržalo. Do minuloročnej novely školského zákona sa dostali len drobné zmeny týkajúce sa reedukácie.
Zamestnanci centier mi potvrdili, že hoci sa minulý rok investovalo do opráv budov a zatvorili sa najproblémovejšie centrá (napríklad RC Bystričany, na ktoré som sama upozorňovala), reálne systémové zmeny stále nenastali.
V zariadeniach pribúdajú deti s ťažkými psychiatrickými diagnózami. Takýmto deťom pedagogickí a odborní zamestnanci ŠVZ nedokážu zabezpečiť kvalifikovanú pomoc. Pre ne je potrebné zabezpečiť zdravotnícku starostlivosť v špecializovanom zdravotníckom zariadení.
Z terénu prenikajú informácie o plánovanej transformácii liečebno-výchovných centier na zariadenia, ktoré by mohli slúžiť aj deťom s psychiatrickými poruchami. Napriek tomu však konkrétne plány ministerstva zostávajú nejasné – nielen pre verejnosť, ale aj pre nás, poslancov a poslankyne školského výboru, a často dokonca aj pre samotných zamestnancov týchto centier. Po zverejnení takej závažnej správy, ktorá vyvolala výraznú mediálnu odozvu, by bolo primerané a zodpovedné, aby ministerstvo transparentnejšie komunikovalo o svojich krokoch a zámeroch - pričom každý ďalší deň váhania má neblahý dopad na deti, ich rodiny a zamestnancov.
V tomto blogu zhŕňam niektoré základné návrhy zmien, ktoré som ako opozičná poslankyňa pripravila na základe rozhovorov s ľuďmi z praxe. Komplexný návrh však musí predložiť ministerstvo, ktoré má k dispozícii všetky potrebné dáta aj odborný aparát. V legislatívnom procese ich potom budeme vedieť pripomienkovať cez pozmeňujúce návrhy. Zatiaľ stále čakáme - pričom každý ďalší deň váhania má neblahý dopad na tieto deti, ich rodiny a zamestnancov reedukačných centier.
Hlavnými princípmi zmien by mali byť (1) zohľadnenie individuálnych potrieb a špecializácia, (2) podpora pre zamestnancov a (3) fungujúca kontrola a nulová tolerancia k násiliu.
1. Zohľadniť individuálne potreby detí
Základom reedukácie je kvalitný diagnostický proces. Mnohí odborníci z praxe potvrdili, že správna diagnostika je nevyhnutným predpokladom k úspešnej práci s dieťaťom. V minulosti sa zabezpečila tak, že každé dieťa muselo prejsť trojmesačným diagnostickým pobytom v špeciálnych zariadeniach tzv. diagnostických centrách. V posledných rokoch pribúdalo prípadov, kedy deti na základe rozhodnutia súdu išli rovno do reedukačného centra, lebo pobyt v diagnostickom centre už zákon nepredpisoval ako povinný.
V závere minulého roka prešla novela školského zákona, ktorá diagnostický proces mierne upravuje. Po novom síce musí diagnostické centrum vypracovať diagnostickú správu o dieťati, ktorá slúži ako vstupný podklad pre vypracovanie individuálneho reedukačného programu, ale nemusí tak urobiť na základe uceleného diagnostického pobytu. Môže správu vypracovať aj “na základe výsledkov odbornej diagnostiky vykonanej inou osobou ako je diagnostické centrum.”
Bude potrebné v praxi monitorovať, koľko detí skutočne bude najprv absolvovať pobyt v diagnostickom centre a ako kvalitne bude zabezpečená diagnostika v ostatných prípadoch.
Od kvalitnej diagnostiky sa potom odvíja aj umiestnenie dieťaťa a ideálne vznik špecializovaných výchovných skupín so zameraním na konkrétne poruchy správania. Toto sa však často nedeje. Miešanie detí s rôznymi poruchami spôsobujú centrám ďalšie komplikácie a reedukácia detí nemusí byť efektívna.
Vybudovanie špecializovaného samostatného centra pre deti s psychiatrickými poruchami je kapitola sama o sebe, ktorá bude vyžadovať nadrezortnú spoluprácu s ministerstvom zdravotníctva. Pre stabilizáciu systému reedukácie na Slovensku je však tento krok nevyhnutný.
2. Dbať na kvalitu zamestnancov a profesionálnu podporu pre nich
Zo strany štátu musí byť zabezpečené kvalitné kontinuálne vzdelávanie a metodické vedenie pre zamestnancov všetkých špeciálno-výchovných zariadení. Práca v týchto centrách je náročná, a preto si vyžaduje aj pravidelné a kvalitné “supervízie”, kde si spolu s “nestranným” odborníkom s dlhoročnou praxou môžu prejsť konfliktné situácie a prediskutovať nové postupy.
Metodické vedenie zabezpečuje VÚDPAP, ktorý by mohol koordinovať aj nevyhnutné supervízie, pričom poskytovať by ich mohli aj iné akreditované subjekty s kontaktom na overených odborníkov (napr. aj z Českej republiky).
Jasné usmernenia pre zamestnancov sú potrebné aj pre opakujúce sa krízové situácie: akým je vážné napadnutia zamestnanca chovancom, alebo prípady útekov zo zariadenia. Regionálne úrady školskej správy by mali byť súčinné pri premiestnení “agresora” a poskytnúť centrám podporu v hľadaní riešenia. Neodporúča sa, aby sa agresívne dieťa vracalo do pôvodného kolektívu, môže tým posilniť agresívne správanie voči vychovávateľom u ďalších detí. Na tieto situácie by mal existovať a dodržiavať sa štandardizovaný postup.
Počas prieskumu mi takisto vraveli viacerí zamestnanci, že v prípade úteku chovanca majú povinnosť za ním vycestovať, keď ho polícia zadrží, pričom na to často nemajú personálne ani materiálne vybavenie. Predstavte si zamestnanca, ktorý sám slúži nočnú službu v zariadení a polícia ho informuje, že našli chovanca, ktorý utiekol a je pod vplyvom omamných látok. Ako za ním vycestuje a ako ho bezpečne dopraví späť do centra? Odporúčam medzirezortné usmernenie, ktoré upraví spoluprácu zariadenia s políciou v týchto prípadoch.
3. Fungujúca kontrola, transparentnosť systému a nulová tolerancia k násiliu
Zo strany ministerstva školstva by mal prebiehať pravidelný zber a kontrola základných administratívnych dát o deťoch aj zamestnancoch. Vo vzťahu k deťom je potrebné sledovať dáta o dĺžke ich pobytu v zariadení, o ukončení ich vzdelania a podľa dostupnosti dáta aj o ich ďalšom živote. Dnes vôbec nevieme vyhodnotiť efektívnosť reedukácie. Vo vzťahu k zamestnancom je nevyhnutné mať prehľad hlavne o ich vzdelaní, ktoré musí spĺňať predpísané kvalifikačné predpoklady, a o prípadnej fluktuácii. Kontrolu prostredníctvom sledovania dát je nevyhnutné pravidelne dopĺňať osobnými kontrolami.
Takisto je nutné zmeniť zastúpenie v rade školy špeciálnych výchovných zariadení a doplniť tam aj externých zástupcov, napríklad zo sociálnej kurately. V súčasnosti sú v nej iba zástupcovia samotného ŠVZ a zriaďovateľa. Kým na bežných školách sú zastúpení aj rodičia, tí tu absentujú, čím rade školy chýba externý dohľad. Tento návrh bol v parlamente v minulom roku zo strany opozície až dvakrát, ako samostatný návrh SaS a ako spoločný pozmeňujúci návrh, ktorý sme predkladali spoločne s poslancami SaS Marcinkovou a Ledeckým. Zmena v rade školy by pomohla vonkajšiemu dohľadu, aby sme viac neboli šokovaní a prekvapení, čo sa v centrách deje.
