Vážení predstavitelia vlády,
vážené poslankyne, vážení poslanci,
v mojom vystúpení sa zameriam na to, ako sa vláda v predloženom programovom vyhlásení vlády (PVV) stavia k školstvu.
Dovolím si hneď na úvod zdôrazniť, že vo vzťahu k školstvu nás čakajú dôležité a možno priam krízové roky. Lebo v školstve dlhodobo sledujeme niekoľko zlých trendov a nekonanie v najbližších rokoch by znamenalo nie len stagnáciu či premrhanú šancu, ale zhoršovanie súčasného stavu.
Na deklaratívnej úrovni si je toho vedomá aj vláda, keď v PVV píše, že “si ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy nemôžeme dovoliť.” Áno, znie to ľúbivo - lenže ďalej sa zo znenia PVV nedozvedáme nič o ich rozsahu ani detaily o forme deklarovaných investícií.
Preto považujem za nevyhnutné aj v tejto rozprave upriamiť pozornosť na to, prečo sú investície do zamestnancov v školstve v najbližších rokoch absolútne nevyhnutné.
V školstve je veľa naozaj dôležitých tém. Ja dnes budem hovoriť o zamestnancoch a zamestnankyniach - lebo v školstve pracuje ďaleko viac žien, než mužov - a teda o učiteľkách a učiteľoch, asistentoch, školských psychologičkách a celkovo všetkých pedagogických, odborných a iných zamestnancoch v školách, poradniach, či v práci s mládežou.
Prečo o nich? Lebo niekedy jedna zanietená učiteľka či jeden motivujúci tréner dokážu zásadne zmeniť životnú dráhu dieťaťa. Obzvlášť ak to dieťa čelí bariéram, napríklad má zdravotné znevýhodnenie a potrebuje intervencie so špeciálnym pedagógom alebo pochádza z prostredia generačnej chudoby a pomôžu mu na škole asistent, ktorý hovorí jeho menšinovým materinským jazykom.
Preto potrebujeme do školstva pritiahnuť kvalitne pripravených a motivovaných ľudí, a udržať ich v tejto práci, lebo oni dennodenne ovplyvňujú naše deti, teda naše budúce generácie.
Naša krajina však v školstve čelí vážnej personálnej kríze a hrozí priam personálny kolaps.
Budem konkrétna a uvediem tri príklady podporené dátami, prečo by stagnácia v školstve znamenala zhoršovanie súčasného stavu.
1) Študenti uvádzajú ako hlavný dôvod, prečo si vyberajú iné kariérne cesty a iba veľmi málo z nich ide učiť: nízke platy učiteľov. (Zdroj: IVP 2019)
Nemôžeme sa im čudovať, lebo platy učiteľov základných škôl tvoria menej ako 75% v pomere k priemerným platom VŠ vzdelaných ľudí v našej krajine. (Zdroj: IVP 2022)
Výsledkom je dramatický nedostatok učiteľov. Podľa odhadov nám do roku 2025 bude chýbať okolo 8 600 učiteľov, pričom najvypuklejší je nedostatok v bratislavskom kraji. Ak naše deti nebude mať kto učiť, bude sa ďalej znižovať latka ich vzdelávania. (Zdroj: IVP 2022)
Vláda v PVV sľubuje, že “zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov”. Avšak nedozvedáme sa nič o tom, k akému zvyšovaniu sa vláda zaväzuje a pri takto formulovanom cieli, aj zvýšenie pod úrovňou inflácie bude môcť vláda nakoniec deklarovať ako splnenie PVV.
Súčasný stav je naozaj dlhodobý problém a nie je výsledkom krokov jednej vlády. Avšak v moderných dejinách Slovenska nikto nevládol tak dlho, ako súčasný premiér Robert Fico. A v minulých vládach SMERu žiaľ nikdy nedošlo k skokovému nárastu platov učiteľov. (Zdroj: SKU 2019) Kiež by táto Ficová vláda bola iná, ale PVV to nesľubuje.
2) Druhý akútny nedostatok zamestnancov v školstve máme v oblasti podporných profesií. V aktuálnom školskom roku pôsobí na školách vyše 6 000 asistentov, psychológov a iných podporných profesií financovaných z tzv. eurofondov. (Zdroj: Minedu 2023)
Slovensko už vyše desaťročie financuje väčšinu podporných profesií na školách z prostriedkov od EÚ a tým pláta dieru v štátnom rozpočte. Práve preto Európska Komisia už jasne povedala, že tieto pozície nebudú za nás financovať donekonečna. Potrebujeme, aby už od budúceho septembra začal tieto pozície postupne preberať štátny rozpočet.
PVV na šťastie avizuje “udržateľný systém financovania podporných opatrení” - keďže tento sľub je však veľmi nekonkrétny, apelujem priamo tu v Národnej rade na to, aby sa platy nových podporných pozícií objavili v štátnom rozpočte pre rok 2024.
3) Do tretice máme problém aj na vysokých školách. V dôsledku nedôstojne nízkych platov si mnoho vysokoškolských pedagógov priberá aj vedľajšie zamestnania či kombinujú viaceré úväzky, čo negatívne vplýva na kvalitu výučby na slovenských vysokých školách.
Výsledkom je to, čo tu v rozprave už opakovane odznelo: až pätina študentov vysokých škôl zo Slovenska odišlo do zahraničia - mnohí sa už nevrátia a čelíme ako krajina dramatickému odlivu mozgov a mladých ľudí.
Zdrojom problému aj aj to, že Slovensko dáva len okolo 1% HDP na VŠ, kým priemer OECD je 1,5% HDP. (Zdroj: OECD) Aj k tejto oblasti v PVV nájdeme vetu “Vláda zabezpečí rast financovania vysokých škôl, výskumu a vývoja, aby sa Slovensko približovalo k priemeru Európskej únie” - opäť bez kvantifikácie nárastu. Aj tu však máme dôvodné obavy, že tento sľub zostane len sľubom, lebo keď sa pozrieme na predošlé vlády R. Fica, ani vysoké školy žiaľ nikdy neboli investičnou prioritou.
Kapitola v PVV k vzdelávacej politike obsahuje viacero odkazov na rozbehnuté reformy a nadväzuje na existujúce strategické dokumenty, avšak obávame sa, nakoľko bude minister školstva mať vo vláde takú pozíciu, aby vedel presadiť aj tie veci, ktoré idú nad rámec kompetencii samotného rezortu školstva.
Dôvod na pochyby nám dávajú aj prvé vyjadrenia predsedu vlády. Premiér Fico na tlačovej konferencii pri prvej návšteve ministerstva školstva zdôrazňoval čerpanie eurofondov. Avšak nepovedal nič o investovaní do školstva zo štátneho rozpočtu.
Z peňazí z Bruselu vieme jednorázovo investovať do budov či technologického vybavenia škôl. Ale platy učiteľov a iných zamestnancov v školstve potrebujeme zabezpečiť zo štátneho rozpočtu. Len vtedy vieme ľuďom pracujúcim v tomto kľúčovom sektore zabezpečiť stabilitu a motivovať ich, aby v školstve pracovať aj zostali. Lebo je to nevyhnutná investícia do budúcich generácií v tejto krajine.
Ďalší dôvod na obavy nám dáva to, že deklarované záväzky v PVV, ktoré vyžadujú medzirezortnú spoluprácu, zatiaľ evidentne nie sú v rámci vlády predjednané. Ukážkou je, že kapitola o školstve síce obsahuje “normatívne financovanie materských škôl” - čo by znamenalo vyňatie materských škôl z originálnych kompetencií obcí, ale na výbore pre verejnú správu tento týždeň sa minister vnútra k tomuto bodu zatiaľ nevedel nijako konkrétne vyjadriť.
Chcela by som veriť, že táto vláda naozaj naplní zlepšenie školstva a naše školstvo na tom bude o štyri roky lepšie - lebo naša krajina to naozaj akútne potrebuje. Ale vzhľadom na celkové zloženie tejto vlády je to žiaľ ťažko uveriteľné.
Ako opozícia sme pripravení podporiť zmysluplné návrhy na zlepšenie školstva a vždy budeme otvorení konštruktívnej diskusii. Hlavne však budeme podrobne kontrolovať, čo vláda pre školstvo robí a tiež, čo vláda pre školstvo nerobí.
Ďakujem Vám za pozornosť.
