Tieto slová povedal pri otvorení festivalu dobrého vzdelávania vo Zvolene bývalý minister školstva Daniel Bútora.
Na Slovensku pôsobí mnoho ľudí, ktorí neúnavne hľadajú spôsoby, ako zlepšovať naše školstvo. Tráviť čas medzi nimi je inšpirujúce a nabíjajúce motiváciou pracovať ďalej. Lebo všetci vieme, že deti si zaslúžia, aby sme im my, dospelí, vytvorili priestor na ich sebarozvoj.
Z konferencie si odnášam tri hlavné postrehy:
1. V školstve platia sebanaplňujúce proroctvá
2. Inklúzia je nové slovo pre starú realitu
3. Keď veci nefungujú, hľadajme nové riešenia - prípad Zvolen
1. V školstve platia sebanaplňujúce proroctvá
Ken Schultz je riaditeľ veľkej školy v štáte New Jersey blízko New Yorku. Pred rokmi viedol jednu z najúspešnejších škôl v štáte. Práve preto ho oslovili, aby sa zlúčil s inou, problematickou školou, ktorú navštevovalo mnoho detí z menšín a nedosahovali v škole dobré výsledky.
Ken nám popísal niekoľko hlavných krokov na ceste k tomu, ako sa na zmenu pripravili a ako ju zvládli.
Situáciu predstavil svojim učiteľom a nechal ich rozhodnúť, či so zmenou súhlasia.
Zamestnancom aj rodičom dával veľa priestoru na to, aby sa na všetko pýtali a cez ich otázky sa spoločne pripravovali na zmenu, ktorá nastane.
Nikto netvrdil, že má jasný návod, ako zmenu zvládnuť, ale vedeli, že cestu potrebujú hľadať spoločne.
Pri hľadaní fungujúcich riešení boli pripravení improvizovať. A oslavovali každý malý úspech - napríklad, keď im za týždeń jemne stúpla dochádzka nových žiakov.
V prvých rokoch po zlúčení škôl výrazne klesli v celonárodných testovaniach. Avšak po pár rokoch sa vrátili na svoju predošlú úroveň a to pri dvojnásobnom počte žiakov.
Kenova prednáška bola zameraná na to, ako zvládli výzvu oni, dospelí. Po prednáške som sa ho opýtala, čo najviac pomohlo žiakom. Títo žiaci pochádzali zo znevýhodneného prostredia, na predošlej škole mali slabé výsledky aj dochádzku. Prečo sa to na novej škole zmenilo?
“Lebo sme im verili, že to dokážu,” povedal mi Ken. “Deti sú deti, oni sa prispôsobia, my dospelí im len musíme ukázať cestu.” Znie to banálne, ale nie je. Koľko dospelých na Slovensku je úprimne presvedčených, že aj deti z marginalizovaných rómskych komunít môžu byť vzdelané a úspešné? Veria tomu všetci tvorcovia politík či učitelia, ktorí ich učia?
Tieto sebanaplňujúce proroctvá majú na osud týchto detí zásadný dopad.
Zaujímavosť na okraj - Ken nie je vyštudovaný pedagóg, ale právnik a sociálny pracovník. Do školstva prišiel z právnickej praxe. Myslím, že okrem iného nám na Slovensku chýba prístupnejšia cesta pre ne-pedagógov do školstva. Lebo často sú to práve oni, ktorí prinášajú “out-of-the-box” nápady.
2. Inklúzia je nové slovo pre starú realitu
Janka Gondová ja riaditeľka základnej školy v Kokave nad Rimavicou. “Ja som vždy bola presvedčená, že sme úplne bežná škola,” povedala na pódiu veľmi skromne. Avšak asi tak úplne bežnou školou nie sú, keď ju organizátori pozvali do panelu “Školy búrajúce mýty.”
Janka Gondová vníma ako úplne samozrejmé, že dieťa, ktoré sa narodí u nich v obci, či na okolitých lazoch, príde k nim do školy. Neuvažujú, či je dieťa vhodné pre školu. Sú presvedčení, že oni sú škola, ktorá musí byť vhodná pre deti. Preto je z jej úst úprimná aj veta “Inklúzia je len nové slovo pre starú realitu,” lebo takúto školu ona zažila, odkedy do nej sama chodila ako žiačka.
S týmto prístupom som sa počas mojej spolupráce so školami stretla vo viacerých dedinských školách. Nevyberajú si deti a v malej komunite nikto nepovie iným rodičom “Tvoje dieťa do našej školy nepatrí.” Oni vedia, že dieťa tam patrí a musia mu vytvoriť podmienky. A práve v tomto nastavení začína tvorba inkluzívnych podmienok.
3. Keď veci nefungujú, hľadajme nové riešenia - prípad Zvolen
Vo Zvolene sa udialo niečo, čo sa ešte nikde inde na Slovensku nestalo.
Mesto Zvolen sa vzdalo zriaďovateľskej pôsobnosti jednej zo svojich škôl a odovzdalo ju neziskovej organizácii Živica. Prečo? Ide o dlhodobý problém. Mesto Zvolen pred rokmi nastavilo svoje školské obvody tak, že deti z najhoršieho rómskeho geta, tzv. Balkánu, všetky zapísali do tzv. Jednotky - základné školy v meste sú očíslované.
Na jednotke začal klasický príbeh “white flight”, začal klesať podiel detí z majority a hrozilo, že sa zo školy stane segregovaná. Prípad zblízka sledujem od roku 2018, keď som so školou spolupracovala v projekte Škola inkluzionistov. Mesto zvažovalo školu zavrieť či viaceré školy zlúčiť. Nakoniec sa rozhodli upraviť školské obvody a školu odovzdať do zriaďovateľskej pôsobnosti neziskovej organizácie Živica. Škola sa tým pádom stane oficiálne súkromnou, ale budú netradičná súkromná škola. Nebudú ani vyberať školné, ani selektovať deti na prijímačkách - príjmu všetky deti tak, akoby boli bežná spádová škola.
Je to nezvyčajné riešenie a je možné iba vďaka silnej dôvery medzi jednotlivými stranami. Práve dôvera k zapojeným aj mne dáva nádej, že zvolenská škola Jednotka, po novom Škola Alma, by sa mohla stať príkladom dobrej praxe a skutočne ukážkovou inkluzívnou školou, o akej včera na konferencii hovorili. Nie preto, lebo by v Živici mali všetky odpovede. Ale preto, že sú pripravení hľadať vhodné riešenia pre deti - s cieľom, aby sa v škole každý stal najlepšou verziou samého seba.
