Aj keď som sa narodila v Bratislave, väčšinu detstva som prežila vo Viedni. Do slovenskej školy som tak prvýkrát vkročila na prahu puberty, ako dvanásťročná. Zažila som kultúrny šok z mnohých vecí. Jednou z nich bola miera rasizmu v slovenskej kultúre.
V mojej novej triede medzi bežné nadávky patrili “Ty Maďar! Ty Žid! Ty Cigáň!”. Väčšinou to nebolo na niekoho konkrétneho zo spolužiakov, ale bežná forma pubertálneho urážania sa. Ja som to nevedela pochopiť. V Rakúsku som bola cudzinka, ale nebola som za to vylúčená. Na Slovensku som mala byť doma, ale necítila som sa tak. Za slobodna som mala maďarské priezvisko a mám židovské korene (aj farbu očí a vlasov). Predsudky som brala osobne, ale zároveň som sa rozhodla byť na môj menšinový pôvod o to viac hrdá. Do tretice školských nadávok mi už chýbalo len to “cigánske”.
Táto skúsenosť je jedným z prameňov môjho záujmu o rómsku menšinu, ktorá sa neskôr pretavila do mojej práce. Ako vysokoškoláčka som chodievala dobrovoľnícky pomáhať s letnými aktivitami pre rómske deti z osady na východnom Slovensku. Doučovala a mentorovala som mladú rómsku stredoškoláčku zo Záhoria, ktorá mi neskôr chodila strážiť deti. A v priebehu rokov som cez moju prácu spoznala mnohých Rómov a Rómky, z ktorých sa viacerí stali moji kamaráti. Myslím, že cítime, že máme niečo spoločné. Aj môj rodokmeň je pestrý, ale cítim sa doma na Slovensku nie pre etnicitu, ale preto, lebo tu naša rodina žije generácie, vyrastajú tu moje deti a chcem, aby sa tu žilo čo najlepšie. Pre všetkých. Pre etnických Slovákov, pre Rómov, pre všetky menšiny.
Medzinárodný deň Rómov sa oslavuje 8. apríla a pripomína Medzinárodný kongres Rómov, ktorý sa uskutočnil v tento deň roku 1971. Je to deň, kedy sa oslavuje rómska kultúra a jazyk, ale aj sa pripomínajú ťažkosti, ktorým Rómovia čelia. Slovenská republika je etnicky a jazykovo veľmi rôznorodá krajina a má najvyšší podiel Rómov v Európe. Žiaľ, aj dnes na Slovensku mnohí Rómovia žijú v extrémnej chudobe a čelia hladu, nedostatku vody a tepla. Podmienky v niektorých rómskych rodinách sú naozaj také, aké by sme v 21. storočí v Európskej únii už nečakali.
Veľmi si vážim činnosť mnohých terénnych organizácií, ktoré rôznym spôsobom pomáhajú Rómom v ich zlej sociálnej situácii. Cesta von (realizuje projekt Omamy), Divé maky, Roma education fund, ETP Slovensko, Človek v ohrození, Detstvo deťom, Romano kher a mnohé ďalšie, ktoré pomáhajú ľuďom dostať sa z bludného kruhu chudoby. Rovnaký rešpekt si zaslúžia mnohé učiteľky a učitelia v rôznych kútoch Slovenska, ktorí so zapálením učia a pomáhajú rómskym deťom s vierou, že aspoň časť ich žiakov v triede dostane vyššie vzdelanie, než ich rodičia.
Veľa medzier v štátnych politikách na Slovensku zapĺňajú neziskové organizácie, ktoré sú často flexibilnejšie a odvážnejšie v hľadaní riešení. Ideálne je, keď sa z dobrého nápadu, ktorý otestuje neziskový sektor v malom, časom stane štátna politika. To sa napríklad aspoň čiastočne podarilo projektu Zdravé regióny, ktorý zabezpečuje asistentov zdravia priamo v marginalizovaných rómskych osadách a je uspôsobený miestnym potrebám. Avšak niekedy sa pri presune menších projektov na úroveň štátnej politiky časť zámeru vytratí. Napríklad kedysi úspešne testovaný model rómskych asistentov v školách síce prebral štát, ale dnes pre asistentov na školách neexistuje uprednostňovanie rómskych uchádzačov (dokonca ani tam, kde ako jediní vedia materinský jazyk detí - rómsky jazyk), a kvalifikačné predpoklady sú postavené tak vysoko, že často sú prekážkou pre zamestnávanie ľudí z marginalizovaných rómskych komunít. Pritom pozície Omám či Rodičovských asistentov v materských školách v národnom projekte “PRIM” ukazujú, že zamestnávanie ľudí aj bez formálneho vzdelania, ktorí ale vedia prekonávať jazykové a kultúrne bariéry, vie byť veľmi prospešné.
Cez moju odbornú prácu v oblasti vzdelávacích politík viem, že nastaviť systém s ohľadom na najlepší záujem všetkých, nie je vždy jednoduché. Ako účinne podporovať rómske deti v ich vzťahu ku vzdelaniu, keď sami pochádzajú z prostredia generačnej chudoby? Ako definovať segregáciu? Ako zahŕňať menšinové jazyky do vzdelávania a účinne rozvíjať viacjazyčnosť detí? Ku konkrétnym riešeniam treba odborný prístup, skúsenosti a odhodlanie. To všetko by však malo stáť na jednom základe: rešpekte k ľudskej dôstojnosti a spoločenskej rôznorodosti.
