Bývame v bytovke v husto zastavanej časti hlavného mesta. Posledné roky intenzívne prežívame pribúdajúce letné dni, počas ktorých sa byt nedarí schladiť ani v noci. Áno, zvažujeme klimatizáciu, ale vieme, že tým by sme síce spríjemnili teplotu v našom byte, ale ešte viac by sme prispievali k prehrievaniu vzduchu vonku. Na šťastie máme za oknami vo vnútrobloku aspoň trochu zelene vrátane starého stromu, ktorý sa ťahá až po najvyššie poschodia. Citeľne zmierňuje horúčavu pre všetkých obyvateľov nášho domu.
Cez upršaný víkend som sa začítala do najnovšej štúdie Inštitútu environmentálnej politiky (IEP).
Je mi blízke, keď sa k verejným politikám pristupuje cez dáta a objektívne merateľné ukazovatele. Aj preto rada sledujem výstupy analytických útvarov jednotlivých ministerstiev.
Analýza Vedúci! Horia obce! upozorňuje na tri nebezpečné javy súvisiace s klimatickými zmenami: extrémne horúčavy, extrémne zrážky a sucho. Zároveň zdôrazňuje, že voči jednotlivým javom treba zavádzať cielené adaptačné opatrenia. Vraj šťastie praje pripraveným. Pripraviť sa treba aj na klimatické zmeny, ktorých dopady sa budú stupňovať.
Extrémnymi horúčavami najviac trpí hlavné mesto a juh Slovenska. Áno, my obyvatelia Bratislavy presne vieme, čo sa myslí “tepelnými ostrovmi”, teda zastavanými oblasťami, ktoré kumulujú teplo. Ohrozujú zdravie najmä detí a seniorov, ktorí záťaž z tepla horšie znášajú. Pomôcť môže výrazne viac zelene v meste a ochrana vodných plôch.
“Suchá predstavujú významné riziko pre okresy na juhozápade krajiny, vrátane Žitného ostrova.” Sucho tak ohrozuje aj najväčšiu zásobáreň pitnej vody na Slovensku a taktiež poľnohosporádrsku produkciu v našej krajine. Zároveň ohrozuje domácnosti, ktoré čerpajú vodu z vlastnej studne a nie centrálnych systémov.
“Hrozba extrémnych zrážok sa sústreďuje najmä na severe krajiny, osobitné riziko predstavuje v oblastiach s marginalizovanými rómskymi komunitami.” Hrozia záplavy aj zosuv pôdy. To, čo platí globálne, platí aj na Slovensku - dopady extrémneho počasia v dôsledku klimatických zmien budú mať najväčší dopad na najzraniteľnejšie a najchudobnejšie skupiny obyvateľstva.
Slovensko je relatívne malá krajina a debaty o našom príspevku k celosvetovej tvorbe CO2 často narážajú na názor, že sme len “kvapka v mori”. Avšak dopadom klimatických zmien na nás sa ani na Slovensku úplne nevyhneme - môžeme sa však na ne zodpovedne pripravovať a adaptačnými opatreniami zmierňovať ich dopady. Preto by sme mali pozorne sledovať, aké postoje a politiky ku klimatickej kríze zastávajú naši volení zástupcovia na národnej a lokálnej úrovni. Zásadne to ovplyvní kvalitu života nás a našich detí.
