Cením si, že som dostala príležitosť spolu s kolegom zastupovať naše ministerstvo školstva na stretnutí európskej organizácie pre inkluzívne vzdelávanie, European Agency for Special Needs and Inclusive Education (EASNIE), ktoré sa tento týždeň konalo v Belehrade. Bolo inšpirujúce stretnúť sa s toľkými odborníkmi a odborníčkami, predovšetkým z ministerstiev školstva jednotlivých členských krajín, a diskutovať s nimi o pro-inkluzívnom nastavovaní vzdelávacích politík. Ukazuje sa, že mnohé otázky si kladieme podobné a nemusíme vynachádzať koleso.
Prvé, čo ma zaujalo, je nahliadanie na špeciálne potreby detí a žiakov vo vzdelávaní (special learning needs). Každý žiak môže v určitom období svojho vzdelávania mať špeciálne potreby, ktorými sa líši od väčšiny iných žiakov. Na Slovensku sa však doteraz formálne uznávali iba špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, ktoré vyplývali z diagnózy zdravotného znevýhodnenia či všeobecného intelektového nadania, alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia.
V zahraničí pozerajú na špeciálne potreby vo vzdelávaní oveľa širšie. Inými slovami - ak má dieťa ťažkosti s čítaním, otázka neznie: „Má žiak dyslexiu alebo ADHD?”. Otázka znie: „Akú podporu žiak potrebuje?”. Stanovenie diagnózy niekedy môže byť nápomocné, ale celý proces musí byť zameraný prioritne na potreby dieťaťa a vhodnú podporu. Tešilo ma, že som mohla za našu krajinu informovať, že na Slovensku sa len nedávno zmenil školský zákon a rozšíril kategóriu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Diskusie s odborníkmi z iných krajín Európy ma znovu utvrdili v tom, že to bol krok správnym smerom.
Druhou silnou témou podujatia bola participácia. Veľký priestor stretnutia sa venoval téme participácie žiakov, všetkých učiacich sa (learners), a ich rodičov. Lebo inklúzia je aj o vypočutí a zapájaní rozličných skupín, vrátane mladých ľudí. Pritom nestačí pasívne čakať, kým príde spätná väzba. Je vhodné aktívne vytvárať bezpečné a komunikačne bezbariérové prostredie. Príkladom je zohľadnenie, akým jazykom žiaci a ich rodičia doma hovoria a či je aj na škole niekto, kto ich materinskému jazyku rozumie.
Teším sa, že aktivity zamerané na hlas mladých pribúdajú aj na Slovensku. Príkladom je Žiacky poradný výbor, ktorý bol od začiatku prizvaný k procesu prípravy kurikulárnej reformy. Vynikajúce výskumy o hlase mladých dlhodobo robí Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK). Nedávno napríklad zverejnili štúdiu o tom, ako žiaci u nás a v Nórsku vnímajú výchovu k ľudským právam. Stále je však u nás priestor, ako participáciu prehlbovať.
Otázku, ako najlepšie nastaviť inkluzívne politiky v školstve, si kladú vo všetkých krajinách Európy. Pre Slovensko môže byť veľmi inšpirujúce a obohacujúce čerpať zo skúsenosti iných krajín, ktoré už teraz dosahujú lepšie výsledky vo vyrovnávaní vzdelávacích šancí detí so znevýhodnením. Aj preto sa teším, že naše ministerstvo školstva opäť prejavilo záujem o spoluprácu s European Agency for Special Needs and Inclusive Education.
Inak Belehrad je krásne mesto a užila som si aj netradičné ranné behy pri Dunaji 🙂
