Presne pred 20 rokmi som sa v lete vrátila z USA späť na Slovensko. Bol rok 2003 a ja som mala 16 rokov. Do USA sme prišli na pol roka s mojou mamou. Mama mala pracovný pobyt v neziskovej organizácii National Endowment for Democracy vo Washingtone DC. Bývanie sme si našli v malom mestečku Bethesda v štáte Maryland, kde sme dostali odporúčanie na dobrú strednú školu. Bývali sme hneď oproti škole a moja mama metrom dochádzala do hlavného mesta Spojených štátov.
Z celej mojej školskej dochádzky boli pre mňa práve mesiace na strednej škole v USA jedným z najhodnotnejších období. Nielen že som si výrazne zlepšila moju dovtedy školskú angličtinu, ale predovšetkým som zažila úplne iný štýl organizácie školy a vyučovania.
Z tamojších skúseností čerpám inšpirácie dodnes. Zužitkovala som ich aj ako spoluautorka programových priorít Progresívneho Slovenska pre oblasť vzdelávania. Najmä pri formulovaní cieľa, aby žiaci stredných škôl získali väčšiu slobodu pri výbere predmetov podľa preferovaných záujmov. Považujem za dôležité, aby si mohli žiaci vyberať časť predmetov a úroveň ich náročnosti tak, aby sa čo najlepšie pripravili na budúce štúdium či povolanie.
Celkovo by som rada vyzdvihla tri špecifická amerického systému, ktoré sú relevantné aj v kontexte súčasného školstva na Slovensku.
Výhody veľkej školy a flexibilný rozvrh
V USA je bežné, že stredné školy sú veľké organizácie, ktoré navštevujú stovky žiakov. Moja bývalá škola v Maryland má v súčasnosti okolo 2400 žiakov z vyše 55 krajín sveta. To samo osebe však výhody pre žiakov neprinesie. Výhodou je možnosť zostaviť si vlastný rozvrh šitý na mieru jednotlivcai, podľa individuálnych schopností a záujmov.
Keď som prišla prvý deň na Bethesda high school, stretla som sa s mojim poradcom (counselor), ukázala som mu moje posledné vysvedčenie zo Slovenska a hovorili sme o tom, aké predmety som mala doma, čo ma baví a v čom by som sa chcela najbližší polrok rozvíjať. Podľa toho mi vyskladal rozvrh, ktorý sa mi nasledujúce mesiace opakoval každý deň. Aj keď som formálne podľa veku bola druháčka na strednej škole, nie všetky predmety som musela mať s druhákmi.
Ráno som začínala v triede ESOL - English as a second language, kde sme boli premiešaní zo všetkých ročníkov. Americké moderné dejiny som mala s prvákmi, keďže to bol pre mňa nový predmet. Podobne NSL Governance (National - State - Local, teda predmet o fungovaní štátnej a verejnej správy). Naproti tomu v matematike som chodila do pokročilej triedy, tzv. honors class, lebo matematika ma vždy bavila. Jedine pri slovných úlohách som bola pomalá, lebo som ich riešila so slovníkom. Medzi staršími som bola aj na francúzštine a telesnú som mala s rovesníkmi.
Nevieš náš jazyk? Nevadí, naučíme Ťa
English as a second language (ESOL) je v USA bežnou súčasťou vzdelávacieho systému. Pochopiteľne, je to krajina postavená na imigrácii. Zároveň to ukazuje, že sa to dá. Slovensko je síce relatívne malá krajina s malým počtom prisťahovalcov, ale pritom sme etnicky a jazykovo heterogénna spoločnosť. Odhadom 15% obyvateľov SR má odlišný materinský jazyk a či chodia do slovenských škôl, alebo do maďarských škôl, medzi ich povinné predmety patrí aj štátny jazyk, teda slovenčina. Preto je prekvapujúce, že stále máme v krajine nedostatok skúseností so spôsobmi vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka.
Mať svoj názor sa cení
Živo si pamätám hodinu z moderných dejín USA, kde sme hovorili o globalizácii a amerických spoločnostiach, ktoré svoje fabriky stavajú vo východnej Ázii (dodnes aktuálna téma). A mali sme s učiteľom výmenu názorov o výhodách a nevýhodách príchodu zahraničných investorov pre miestnych obyvateľov.
Bolo to pre mňa vzácne, lebo na Slovensku som, s výnimkou debatného krúžku, podporovanie konštruktívnej výmeny názorov medzi vyučujúcim a žiakmi nezažívala.
Neidealizujem si americkú spoločnosť a poznám aj jej odvrátené tváre. V ich vzdelávaní však sú niektoré aspekty, ktoré by pre našu krajinu mohli byť inšpirujúce. Som vďačná, že som ich mohla pred 20 rokmi zažiť.
