Pre mňa bolo písanie slohov jedna z mála vecí, ktoré ma v škole bavili. Mrzí ma, keď vidím, ako málo sa u nás aj dnes voľné písanie podporuje.
Aj my Ausländeri sme vedeli písať slohy
Svoju školskú dochádzku som začala v Rakúsku. Môj otec tam krátko po páde železnej opony začal pracovať a ja som mala štyri roky, keď sme sa ako rodina presťahovali do Viedne. Kým som nastúpila do prvej triedy, už som mala za sebou dva roky vo viedenskej škôlke a na šťastie už ovládala plynulo nemecky, aj keď doma sme vždy hovorili slovensky.
Na základnej škole som mala šťastie na vynikajúcu učiteľku, Frau Watts. Až spätne si uvedomujem, aká bola naša trieda národnostne rozmanitá. Mala som spolužiakov z Turecka, Poľska či bývalej Juhoslávie. Aj ja som bola Ausländer, teda cudzinka. Nikto nám však ani náznakom nedal pocítiť, že by to bolo niečo negatívne.
Napriek jazykovej heterogenite medzi žiakmi sme mali veľmi tvorivé hodiny nemčiny, teda štátneho jazyka. Od kedy sme sa v prvej triede naučili čítať a písať, od druhej triedy sme pravidelne tvorivo písali. Najradšej som mala obrázkové príbehy: dostali sme niekoľko obrázkov, ktoré znázorňovali krátky príbeh. Našou úlohou bolo príbeh popísať a vymyslieť mu vlastný koniec. Písali sme v škole na hodinách, doma na domácu úlohu aj na písomky.
Učiteľka nám vždy opravila aj gramatické chyby, ale hlavný dôraz bol na našej tvorivosti a schopnosti štylistiky, nie na samotnej gramatike.
Niektoré z týchto zošitov mám odložené do dnes a občas z nich učím syna po nemecky.
lyko, lysý, lýtko, lyžica
Mrzí ma, keď vidím, ako sa na Slovensku ešte aj dnes uprednostňuje gramatika pred samotnou zručnosťou písania. Moje deti, žiaci prvého stupňa základnej školy, majú tiež výborné učiteľky, ale predsa sa viac memorujú vybrané slová a prepisujú cvičenia z učebníc, než by písali tvorivo. Akoby sa to považovalo za niečo veľmi náročné, čo sa dá začať až vo vyššom veku. Pritom vymýšľať príbehy vedia už deti aj v škôlke, keď na to dostanú príležitosť. A iste by sa im aj tie ťažké gramatické pravidlá slovenského jazyka učili ľahšie pri niečom, čo ich bude baviť, než pri nezáživných diktátoch plných chytákov.
Písanie nezanikne ani v dobe umelej inteligencie
Som presvedčená, že schopnosť štylizovať myšlienky do viet je jedna zo zručností, ktoré majú význam aj v 21. storočí a v dobe rýchleho technologického pokroku. Síce aj chatbot vie písať, ale my ľudia písanie potrebujeme.
Sme sociálne tvory a jazyk je náš kľúčový nástroj komunikácie. Platí to vo všetkých sférach našich životov, v priamych medziľudských vzťahoch, v médiách, v spoločenských udalostiach. Písanie samotné nie je len o gramatike, ale predovšetkým o narábaní s myšlienkami.
Keď píšeme, vytvárame zmysluplnú líniu slov z chaosu myšlienok. Tvoríme príbeh, ktorý má svoje postavy a svoju pointu. Alebo opisujeme a všímame si detaily. Môžeme písať umelecky alebo argumentačne. Písanie je aj nástroj pre formulovanie názorov a pomáha nám pri kritickom myslení. A samozrejme písanie podporuje tvorivosť a umelecké cítenie. Písanie má význam aj pre nás vnútorne, čo potvrdzujú výskumy o pozitívnom účinku písania denníka na duševné zdravie.
Zmena aj pre žiakov na Slovensku
V tomto období prebieha príprava nového štátneho vzdelávacieho programu pre základné školy, tzv. kurikulárna reforma. Podľa prvých zverejnených dokumentov sa zdá, že po jej prijatí sa aj na Slovensku bude klásť väčší dôraz na písanie v každom veku.
Návrh vzdelávacích štandardov slovenského jazyka a literatúry pre prvý cyklus (prvý až tretí ročník) uvádza päť komponentov, pričom jedným z nich je aj písaná produkcia. V rámci nej majú deti získať schopnosť vyjadriť písaním svoje emócie a predstavy či napísať príbeh, vlastnú skúsenosť alebo zážitok. Teším sa tomuto posunu a aj keď moje deti sa už podľa nového kurikula učiť nestihnú, mnohým ďalším to môže pomôcť byť lepšie pripravený na život.
