Tento príbeh sa skutočne stal a jeho protagonisti pokojne žijú z daní svojich obetí bez bázne a hany. Stalo sa to takto:
Milé nevinné dievčatko a krach vzťahu jej rodičov. Situácia žiaľbohu v súčasnom svete bežná ako život dvojice bez papierov alebo sex na jednu noc. Pravda, teraz nejde o to, ako došlo k zlyhaniu partnerského spolužitia, ale o to ako sa pôvodcovia bolesti toho neviniatka vysporiadali so svojou neschopnosťou udržať dieťaťu zdravé rodinné zázemie.
Úboho!
Jeden si myslel, že rozchod nie je dôvodom, aby dieťa trpelo odchodom jedného z rodičov, druhý však získal presvedčenie, že ak dieťa porodil, má naň plné právo a ten druhý môže chodiť sem – tam ako do zoo –z bezpečnej vzdialenosti sa na potomka pokorne prizerať.
Somarina, nie? J Pozor – tu ide o autentický názor i postoj, navyše potvrdený úradmi!
Jeden by neuveril.
Sociálny úrad má chrániť dieťa. No v tomto prípade sa rozhodol vytvoriť ligu šialencov a spolu so súdom zinscenovali tajný proces, prijali rozhodnutia, na podklade ktorých konali hoci sa nestali právoplatnými, všetko pripravili poza chrbát druhého rodiča a až po jeho úmornom boji za práva svoje i svojho dieťaťa sa naveľa, naveľa dostal do súdnej siene, aby ho napokon aj tak vysmiali.
Krútite hlavami? Všetko je do bodky presne tak. Stalo sa to v Novom Meste nad Váhom, nebolo to síce nad ránom, ale doteraz je to silná rana.
Išlo o flagrantné ignorovanie zákonov a ľudských práv.
A opäť neuveriteľné – policajti zastavili trestné stíhanie pre zanedbanie povinnosti verejného činiteľa s týmto odôvodnením – sociálni pracovníci, čiže zamestnanci úradu sociálnych vecí a rodiny, nie sú verejní činitelia! Áno, že – nie sú! Zákon hovorí, že každý štátny zamestnanec pri výkone svojej funkcie je verejný činiteľ, no v novomestskej legislatívnej oáze jednoducho toto neplatí!
Ešte vážnejší dôvod, prečo policajti odmietli stíhať sudkyňu je – vraj ona nechcela! Ona nechcela porušiť zákon, presnejšie - nemala úmysel. Napriek tomu, že bola vyzvaná, aby zosúladila svoj postup s občianskym súdnym poriadkom, etc. No keď niekomu poviete do očí, že vás klame, nech sa zbadá, a on sa vám smeje do tváre, je to naozaj neúmyselné. Teda presnejšie – v tom Novom Meste nad Váhom.
V celej cause ide o syndróm zavrhnutého rodiča a o podporu úradov na rozvíjanie tohto syndrómu.
K syndrómu pozri napríklad:
http://rozsudkyodetoch.sk/index.php/lanky/2782-syndrom-zavrhnuteho-rodia
http://tatino-tatino.blogspot.com/2007/12/syndrm-zavrhnutho-rodia.html
http://www.smartweb.sk/admin/clanky/news_syndrom-zavrhnuteho-rodica/?site=ligaotcov.sk
K meritu syndrómu:
Podľa MUDr. Jaroslava Jedličku, CSc. a MUDr. J. Švarca, odborníkov na tento bolestný jav, je syndróm zavrhnutého rodiča (SZR) jedna z foriem psychického týrania dieťaťa, spadajúceho pod syndróm zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, tzv. syndróm CAN ("Child Abuse nad Neglect"), ktorý sa vyznačuje tým, že dieťa je proti jednému rodičovi popudzované do takej miery, že samo aktívne začne vyvíjať takú vlastnú dynamiku postojov voči druhému rodičovi, že ho nakoniec úplne odmietne a zavrhne.
Po stránke medicínskej spadá Syndróm zavrhnutého rodiča do základnej klasifikácie T 74 "Syndrómy týrania", podporná klasifikácia Z 55 - 65 "Osoby s potenciálne ohrozeným zdravím vo vzťahu k sociálno-ekonomickým a psychologickým okolnostiam" .
Navodenie SZR je v rozpore s blahom dieťaťa, tak ako ho definuje Dohovor o právach dieťaťa o.i. v článku 9 a v článku 16. Výroky detí so SZR je potrebné interpretovať veľmi opatrne, pretože výroky nie sú "formuláciou vlastných názorov dieťaťa", ale indukovanými názormi a pozíciou programujúceho rodiča, ktoré dieťa nekriticky preberá. Názory dieťaťa sa SZR nie sú nikdy prejavom jeho slobodnej vôle, ale dôsledkom manipulácie, pripomínajúce tzv. vymývanie mozgu ( tzv. "brainwashing" ).
A tento vedecký záver je osobitne zaujímavý:
SZR tiež spĺňa definíciu zanedbávania podľa stanoviska Rady Európy, pretože citové zanedbávanie" je definované ako neuspokojovanie citových potrieb dieťaťa, a to pokiaľ sa týka náklonnosti i pocitu dieťaťa, že niekam patrí. Je zrejmé, že zavrhnutie rodiča v sebe zahŕňa to, že dieťa necíti potrebu akokoľvek patriť k "zavrhnutému" rodičovi, a to na podklade manipulácie s jeho psychikou.
Dôležité si je uvedomiť, že ponechávanie priestoru pre rozvoj syndrómu zavrhnutého rodiča zo strany tých orgánov, ktoré sú vytvorené pre pomoc a ochranu rodín, spĺňa definíciu "systémového týrania dieťaťa" podľa Rady Európy.
Deti so SZR, ktorým tieto orgány neposkytujú účinnú pomoc, sú teda týrané mierou dvojnásobnou. Čím je dieťa závislejšie na jednom rodičovi, tým ľahšie syndróm zavrhnutého rodiča vzniká a fixuje sa.
Podľa Jedličku je SZR aj dôvodom na zmenu v starostlivosti o dieťa, dokonca v ťažkých prípadoch môže byť dieťa úradmi odňaté rodičovi, aby sa zabránilo ďalšej indoktrinácii a tento jav z právneho hľadiska napĺňa znaky trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.
A je to!
Zúfalo voláte – zachráňte mi dieťa! Úrady nazrú do bytu, zistia, že je všade poriadok, dieťa má plno hračiek a jednoducho odkážu – čuč, ty odľud, malej je dobre...!
Na celej veci si všimnite jednu závažnú vec – policajti nepovedali, že skutok sa nestal. Povedali o jedných, že aj keď sú úradníci, tak vlastne nie sú, a o druhých – že, veď oni nechceli zle, a keď sa aj stalo, nebolo to úmyselné.
Vraví sa, že ak nejde o život, tak ide o – exkrement! Lenže tu ide o život, o život 3 500 detí, ktoré sú ročne vystavené týraniu rodičmi a štátom. Nezakrývajme si oči, je to presne takto – štát svojich malých občiankov týra.
A to netvrdí autor týchto riadkov, ale hlas z Európy, ktorý volá – ak ponechávate priestor pre rozvoj syndrómu zavrhnutého rodiča ide o systémové týranie dieťaťa!!!
Teraz už nejde len o prípad v Novom Meste nad Váhom, ide o tisícky detí.
Ako to riešiť?
1. Pán minister Mihál – uveďte do praxe proklamáciu rovnoprávnosti rodičov:
http://ligaotcov.sk/cache/documents/Deklaracia-rovnopravneho-rodicovstva-Liga-Otcov.pdf
2. Pán minister Mihál – dajte do laty svojich ľudí v Novom Meste nad Váhom a dajte ostatným jasný signál, že porušovanie zákonov a diletantizmus v úrade nestrpíte.
3. Pán minister Lipšic – vytvorte precedens a zariaďte, aby sa novomestský prípad vyšetril presne podľa zákona a neupratal sa pod koberec. Príkladné vyriešenie nezodpovednosti úradníkov určite vytvorí účinnú protizbraň proti podobnej svojvôli všade inde.
Lebo ide „len“ o toto:
1. 3500 deťom ročne sa zabrzdí a zdeformuje emocionálny vývoj.
2. 3500 deťom ročne sa zabrzdí a zdeformuje psychosociálny vývoj.
3. 3500 detí ročne prechádza skúsenosťou „brainwashingu (vymývania mozgu)“, ktorá ich
ďalekosiahlo ovplyvní. Vytvára sa u nich „falošné ja“, nepravé a zdeformované jadro
vlastnej osobnosti, čo ich poznamená na celý život
Každoročne si na Slovensku do života odnáša vážnu psychickú ujmu vyvolanú SZR
asi 3500 detí.
