Poďme postupne. Fakt, že Žitný sa ponáhľal do výkonu trestu nie je žiadna zásluha alebo osvietenie, ale jednoduchý účel. Ak nastúpi sám, podľa zákona splní podmienku, aby mal možnosť byť zaradený do otvoreného oddelenia. Ak by sám nenastúpil, vystavil by sa situácii, že ho budú policajti naháňať, zatknú a dovezú do basy v putách. Navyše by sa dopustil ďalšieho trestného činu – marenia úradného rozhodnutia. Za to sú ďalšie dva roky... Iba idiot by sa vyhýbal nástupu.
A teraz to podstatné – poriadok výkonu trestu (vyhláška MS SR č. 368/2008) upravuje postup ako sa bežný odsúdený dostane na otvorené oddelenie. Rozhoduje o tom generálne riaditeľstvo väzníc na návrh umiestňovacej komisie.
Do otvoreného oddelenia môže ísť odsúdený za nedbanlivostné trestné činy, ale – až na základe odporúčania uvedeného v závere psychologického vyšetrenia, ak je to odôvodnené súčasným stavom odsúdeného. Deje sa tak na návrh umiestňovacej komisie po predchádzajúcom pobyte na tzv. nástupnom oddiele v ústave na výkon väzby, ktorý odsúdeného prijal.
Vo väzení sa odsúdení rozdeľujú do troch diferenciačných skupín, otvorené oddelenie je skupina „A“ a zaraďuje do nej opäť len umiestňovacia komisia na podklade stanovených kritérií; napríklad psychologické vyšetrenia, poznatky o správaní odsúdeného počas pobytu vo väzení, jeho emočné a sociálne narušenie (ako sa asi dívať na emočné a sociálne narušenie človeka, ktorý neprejavil ani štipku ľútosti nad svojim činom?) a postojov k plneniu povinností v base.
Meritom veci je to, že Žitný si v base ešte ani poriadne nevybalil cestovnú tašku a už aj novinári vedia, že spĺňa kritériá na zaradenie do otvoreného oddelenia, verejne prejudikujú rozhodnutie umiestňovacej komisie o zaradení do diferenciačnej skupiny a o spôsobe výkonu trestu.
O čom to teda je?!
Nejde o Žitného! Ide o systém a aj o Žitného v systéme.
Ak sa človek odpúta od osoby Žitného a pozrie si vývoj celého prípadu až po finále, ktorý iný odsúdený by mal taký „servis“?! Aj Fico nedávno verejne vyhlásil, že človeka s príjmom 300/400 euro trestný systém zomelie, lebo nemá na kvalitných advokátov, aby mu poskytli servis v podobe prijateľných trestov a pohodových podmienok na výkon trestu.
Vláda má v pláne bojovať s korupciou – ak nástup Žitného nebude predmetom previerky ministra spravodlivosti, ak niekto nevysvetlí, ako je možné verejne prejudikovať rozhodnutie umiestňovacej komisie v ústave na výkon väzby v Bratislave, potom reči o protikorupčnom nastavení vlády bude zasa len tliachanie, či revanie do dutého bubna!
Dovetok: naozaj mi nejde o Žitného ani o jeho trest. Chcel som poukázať na cynizmus človeka, ktorý vedome porušil niečo, čo nevyhnutne viedlo k smrti človiečika. Úmysel sa (aj podľa zákona) nehodnotí len podľa toho, že chcel, ale aj podľa toho, že mohol vedieť, čo môže spôsobiť. V tomto kontexte teda nemohlo ísť o iné ako o úmysel.
Chcel som poukázať na cynizmus, ktorý vinník vyjadril tým, že neoľutoval svoj skutok, etc. (Zároveň sa pozastavujem nad cynizmom jeho zástancov, ktorí zľahčujú jeho postoj hodnotením ako, že čo už a podobne, a obviňujú skôr kritikov nemorálnosti ako samotné nemorálne kreatúry.)
Chcel som poukázať na cynizmus spoločnosti, ktorá zaobchádza s vinníkom s pocitom previnenia za to, že ho musí potrestať.
Poukazujem na to, že najskôr sa zhodnotí to, či je človek bohatý a vplyvný a potom sa rozhoduje o vine a treste.
Poukazujem na cynickú prax – podobne ako Fico – že je chorý systém, ktorý zomelie chudáka a bohatého si čičíka aj keby vykonal čokoľvek.
Poukazuje na to, že miera spravodlivosti je determinovaná mierou movitosti a vplyvu – čím vplyvnejší, tým nevinnejší.
Toto je podstata môjho svedectva o zvrátenosti domáceho justičného systému.
