Keď teda muž so ženou otehotnie, je to normálne. Nenormálne je to, ak sa muž od tehotenstva vyčleňuje a považuje ho za „vec“ ženy.
Moderní muži prežívajú zdieľané tehotenstvo. Vytvárajú pre svoju partnerku sociálne zdravé prostredie, chránia ju pred extrémnym stresom, dbajú o jej zdravie, prejavujú jej viac nehy ako obvykle, vyhýbajú sa hádkam a empaticky vnímajú, že samodruhé ženy majú špecifickú psychiku, podmienenú daným stavom. Moderní muži denno-denne dávajú tehuľke najavo svoju radosť z nového života, povzbudzujú ju a prejavujú všestrannú podporu. A najmä – moderní muži pravidelne komunikujú so svojim dieťaťom už v prenatálnom veku. Participujú na pôrode svojou prítomnosťou pri ňom alebo aspoň bezprostredne po ňom; uľahčujú žene popôrodný stav, najmä tým, že sa podieľajú na starostlivosti o prostredie, do ktorého novorodenec prišiel, že vytvárajú atmosféru nadšenia a odbremeňujú rodičku od námahy. Dieťa by, od prvej chvíle na tomto svete, nemalo rozlišovať rozdiel medzi náručou matky a náručou otca inak ako len v tom, že každá z tých náručí prináša iný odtieň nehy a inú formu pocitov.
Zdieľané tehotenstvo je niečo ako vzťah záhradníka k svojej záhrade. Nestačí len vložiť semienko do úrodnej zeme. Ak chceme, aby vzišiel z nej zdravý plod, musíme sa oň každodenne starať.
Dieťa v prenatálnom veku – ako preukázali mnohé vedecké štúdie – komunikuje s vonkajším svetom. Reaguje na biochemické reakcie matkinho tela (v prípade veľkých stresov zažíva biochemické útoky a musí ich zdolávať, čo zanecháva stopy v jeho génoch a prinesie si ich do života ako prekliatie osudu), počuje matkin i otcov hlas, reaguje pohybmi. Vedci dokázali, že dieťa, s ktorým rodičia pravidelne, počas jeho vývoja v matkinom tele, komunikujú, je neskôr viac imúnne voči chorobám, je sociálne adaptívnejšie, psychicky odolnejšie, bystré, múdre a veselé. Dieťa, ktoré prichádza s deficitom kontaktu z prenatálneho obdobia, je na tom inak.
Zdieľané tehotenstvo by sa mala naučiť akceptovať aj spoločnosť. Tehotenstvo by sa malo stať, prepytujem, indickou kravou – posvätnou situáciou, nedotknuteľnou a rešpektovanou. Tehotenstvo by malo zdieľať aj okolie – svojou ohľaduplnosťou voči samodruhej žene, nediskrimináciou, empatiou. Nestačí však iba akceptovať, treba aj vytvárať podmienky. Napríklad tým, že otcovia by dostali po pôrode aspoň na 5 týždňov rodičovskú dovolenku a starali by sa o batoľa a ženu v šestonedelí.
Nezdieľané tehotenstvo zoslabuje ženu a môže vyústiť až k abnormálnej reakcii – k potratu.
Potrat preto nie je len rozhodnutím ženy, ako sa v spoločnosti živí ďalší mýtus. Za každým potratom hľadaj aj muža! Buď ide o defektný vzťah s otcom; alebo o machizmus, ktorým si žena prešla alebo o iné situácie, ktoré nemajú pôvod len v „nezodpovednosti“ ženy. Tak ako žena nemôže otehotnieť bez muža, tak ani rozhodnutie k potratu sa nedeje bez skrytej prítomnosti muža – bez jeho správania sa k žene. Nezdieľané tehotenstvo je cestou do pekla.
Nijaké administratívne opatrenia ani protesty nevyriešia takúto (ne)kultúru intímnych medziľudských vzťahov.
Nezdieľané tehotenstvo plodí dva extrémy – machizmus na strane jednej, feminizmus (rozumej nie úsilie o rovnosť žien a mužov, ale „modernú“ formu tohto javu – boj žien proti mužom) na strane druhej. Nezdieľané tehotenstvo plodí chorú spoločnosť.
Keď muž so ženou otehotnie je to cesta do neba...
