Pripisujú sa dvom velikánom ľudskej mysle – Senecovi a Sokratovi.
„Naša mládež miluje prepych, je zle vychovaná, vysmieva sa predstaveným, vôbec si neváži starých ľudí. Dnešné deti sú hotoví tyrani. Nevstanú, keď do miestnosti vojde starší človek. Odvrávajú rodičom. Jednoducho povedané: sú veľmi zlé…!“ (Seneca)
„Naša mládež miluje prepych. Nemá správne správanie. Neuznáva autority a nemá úctu pred starobou. Deti odvrávajú rodičom, srkajú pri jedle a tyranizujú svojich učiteľov.“ (Sokrates)
Aby nedošlo k dezinterpretácii, tieto výroky nemajú byť „kritikou“ mladých ľudí, ale naopak – výroky reflektujú nadčasový pocit, že každá generácia má tendenciu vnímať mládež ako menej disciplinovanú alebo úcty plnú ako v minulosti.
Som starší človek, som dôchodca (vekom). Michalovi Kotianovi tykám aj preto, ale aj z dôvodu, že si dovolil hovoriť za staršiu generáciu. Mlč! Za mňa teda vonkoncom nehovoríš. Ja som nadšený fanúšik mladých ľudí. Milujem ich chuť do života, zvedavosť i pochabosti. Neboli sme predsa iní. A mladí majú právo na omyly. Majú právo na svoje názory, s ktorými nesúhlasíme. Je dobre, že dokážu mať názory, s ktorými nesúhlasíme.
Mišo, keď ti už staroba spôsobuje sivý zákal pri vytváraní mentálnych modelov, prosím, pomôž si Dohovorom o ľudských právach, ktorý dávno vyriešil „incident“ bratislavských gymnaziálnych študentov – v článku 10 definuje, že satira môže byť aj taká ako halloweenské masky mladých žien a mužov, ktorých napádaš.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) má niekoľko významných rozhodnutí, ktoré sa týkajú slobody prejavu v kontexte satiry podľa článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Súd vo viacerých prípadoch uznal, že satira má v spoločnosti špecifickú úlohu, a teda si zasluhuje vysoký stupeň ochrany.
Jeden z najslávnejších prípadov, ktorý sa satiry týka, je Eon v. Francúzsko z roku 2013. V tomto prípade bol pán Eon pokutovaný za to, že použil satirický slogan voči francúzskemu prezidentovi počas jeho návštevy. Súd rozhodol, že takýto prejav, hoci kritický, je prípustný, keďže satira je formou umeleckého vyjadrenia, ktoré je určené na provokáciu, preháňanie a zveličenie, a tým plní svoju spoločenskú úlohu. ESĽP zdôraznil, že satira je chránená článkom 10, pretože prispieva k diskusii o veciach verejného záujmu a kritizuje mocných.
V prípade Vereinigung Bildender Künstler v. Rakúsko (2007) ESĽP posudzoval, či môže byť umelecké zobrazenie politikov v satirickom kontexte obmedzené. Súd dospel k záveru, že aj keď satira môže byť provokatívna a môže niekoho uraziť, jej účelom nie je spôsobovať reálnu ujmu, ale prispievať k verejnej debate.
Tieto prípady ukazujú, že ESĽP je naklonený široko chápať slobodu prejavu v oblasti satiry, a to aj v prípadoch, keď satira obsahuje silne kritický alebo urážlivý obsah. Podľa súdu je satira legitímnou súčasťou demokratickej diskusie a článok 10 chráni jej právo preháňať, aby oslovila a upozornila na spoločenské a politické témy.
Podľa môjho názoru, Mišo, v tvojom otvorenom liste a umelo vyvolanej kauze nejde o satiru voči starším všeobecne, ale o kritiku bezduchého politického lokajstva. A v tom „rebelstvo“ mladých treba pochváliť.
Mám však strach!
Pretože sa mi vynoril aj iný obraz – podobná satira, skôr nevinný študentský žart počas haydrichiády v Prahe. Trojica gymnaziálnych študentov prikreslila na portrét nemeckého potentáta fúzy; ktosi ich udal a – nacisti študentov popravili. V roku 1960 tento silný príbeh sfilmoval Jiří Krejčík v kultovom filme Vyšší princíp. Odohral sa 17. novembra 1942 – odvtedy si pripomíname pamätný deň študentstva. Mišo, pozri si ten film:
https://www.youtube.com/watch?v=h3siqiEUqLc
Nadobudol som pocit, že došlo k reinkarnácii toho príbehu. Len udavača tentoraz zahral nie študent...
Satiru nemali radi nacisti, ani komunisti, pamätaj, Mišo, na to.
Odkaz študentom z gymnázia na Bílikovej ulici – nedajte sa zastrašiť! Chráňte si svoje slobodné myslenie. Na vašom mieste by som nebol iný. Nebol som vo vašom veku iný. Pretože iba slobodné myslenie môže posúvať k lepšiemu života. Aj keď to niekoho môže bolieť. Nemusíte cítiť nijakú vinu, pretože vy za to, aké pocity majú iní vôbec nemôžete.
