Na tlačovej konferencii pred novinármi „sa pýtal rečníckou otázkou, ako chceme posilňovať vieru ľudí na Slovensku v právny štát? A »ako chceme dokázať, že politici nie sú špeciálne chránený druh, respektíve, že im za istých okolností bude možné udeliť milosť?«“ (aktuality.sk).
Takto „zásadne“ vyjadril svoju špekuláciu, založenú na odpovedi Zuzany Čaputovej na novinársku otázku: „Pani Čaputová dnes v diskusii na HNClube Hospodárskych novín opäť nevylúčila, že za istých okolností by udelila milosť prezidentovi Kiskovi (...) Čo sa deje? Ide o akúsi politickú podporu, že ja ťa podporím vo voľbách a ty mi udelíš milosť?“
Čo skutočne povedala Zuzana Čaputová? Na kapcióznu otázku odpovedala jasne a jednoznačne: „Pokiaľ ide o tú podotázku ohľadom pána Kisku, samozrejme, je to hypotetická, úplne hypotetická rovina... pristupovala by som k prípadnému posúdeniu takejto žiadosti ako k žiadosti ktoréhokoľvek iného občana. To, že v tom čase by už bol bývalým politikom, by nebolo ani diskvalifikujúce, ani preferujúce kritérium.“
Napokon, ako aj odpovedať na takú hlúpu otázku?!
Porovnajme si meritum uvedených výrokov:
Čaputová: „...pristupovala by som...ako k žiadosti ktoréhokoľvek občana...“
Šefčovič: „...opäť nevylúčila, že ...by udelila milosť prezidentovi Kiskovi.“
Prezident sa musí zo zákona zaoberať každou žiadosťou o milosť. To Čaputová povedala. A jednoznačne sa vyjadrila, že nikoho protežovať nebude! Na milosť treba dôvod. A Čaputová jednoznačne potvrdila, že dôvod „bývalý prezident“ by nehral pri jej rozhodovaní nijakú rolu. Nijakú. Inými slovami, pre každého súdneho človeka musí byť z vyjadrenia Čaputovej čitateľné, že, ak by sa Kiska odvolával na svoj post exprezidenta, tak by „Kiskovi milosť neudelila“. Čiže v tomto zmysle vylúčila milosť exprezidentovi z titulu jeho bývalej politickej funkcie.
A za to palec hore! Zuzana Čaputová zodpovedala na nekorektnú otázku štátnicky – bez toho, aby sa nechala vtiahnuť do politikárčenia.
Naproti tomu si však hodno pripomenúť, že práve Šefčovič pred časom nedokázal odpovedať na jednoduchú otázku, či by Róberta Fica vymenoval za ústavného sudcu. Spýtajme sa teda jeho vlastnými slovami „Čo sa deje? Ide o akúsi politickú podporu, že ja ti zaplatím voľby a ty ma vymenuješ za sudcu?“ Veď vo Ficovom prípade išlo o kandidáta, ktorý nespĺňal zákonné podmienky pätnásťročnej praxe. V tomto prípade teda neplatí to, čo pre ktoréhokoľvek iného kandidáta? Pritom stačilo povedať, že postupoval by som ako pri ktoromkoľvek inom kandidátovi, ktorý by splnil zákonné podmienky a javil sa ako vhodný odborník. A punktum.
Šefčovič sa postavil pred národ a klamal ako chlapča, ktoré pristihli s mokrými gaťami!
Mentálne skolaboval.
(Písala mi kamarátka, že nechcela ísť vôbec voliť, lebo je z politiky znechutená. Videla však vyhlásenie Šefčoviča a to rozhodlo: voliť pôjde! Už má dosť tých konšpirácií!)
Ako veriť Šefčovičovi, ktorý, keď vojde do vládneho hotela Bôrik, sa zo slušného a skúseného diplomata zmení na obyčajného klamára. Lebo dezinterpretácia je klamstvo, úmyselná dezinterpretácia je manipulácia a manipulácia je porušenie občianskych práv na objektívne informácie. Jednoducho podvod na voličoch. A mentálny kolaps inak slušného a vo svete uznávaného diplomata. Škoda.
