Prvú vec, ktorú som sa rozhodol urobiť, bolo sprístupniť fakty z dovolania verejnosti prostredníctvom médií, tak aby sa naozaj verejne hovorilo o vecných argumentoch prečo je spor vymyslený, absurdný a nespravodlivý. Samotný spor je nudná téma, právne kľučky, definície, úvahy o know how až po absurdnosti zakrútené do paragrafov. Kto nie je právnik, alebo inak zainteresovaný účastník - tak pre toho je to čistá nuda. Oveľa krajšie a jednoduchšie je špekulovať: prečo to tak ďaleko došlo; kto je za tým; prečo fakty, ktoré vymenoval generálny prokurátor, súdy doteraz nevideli, alebo nechceli vidieť. Alebo špekulovať nad tým, čo sudcom tak zalepilo oči, aby nevideli, že nik iný na Slovensku nemôže prevádzkovať lotérie, len spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s.. K tomu sa pridávajú najnovšie špekulácie na tému povodňového odvodu.
Zažívam deja vú, pretože pred 5 - 6 rokmi, keď sa TIPOS veľmi intenzívne bránil v prebiehajúcom (tomto istom) spore, mojim najväčším problémom bolo vysvetliť, že to nie spor štát vs. športovci. Som presvedčený, že i prvý senát, ktorý rozhodoval o tomto spore na kraji v Bratislave, sa domnieval okrem iného, že dosahuje satisfakciu pre športovcov. Ako nás vývoj a fakty sami presvedčili TIPOS vs. Športka (Lemikon) je obyčajný dobrý kšeft, ktorý sa zaparkoval až na Cypre, aby sme nevideli, kto všetko je do neho namočený. Takéto deja vú prežívam dnes, keď pri veľmi správnej a vznešenej myšlienke dať z TIPOSu peniaze na povodne je štát obviňovaný, že sa správa ako kovboj, ktorý berie spravodlivosť do vlastných rúk. To je tá najodvážnejšia konštrukcia, ktorá zaváňa špekuláciou a cynizmom. Postoj časti „odborníkov", ktorí by chceli aby spravodlivosť bola úplne spravodlivá a rozprávkovo vznešená, mi pripomína scénku, keď zápasníkovi zviažu ruku, i nohu, zaviažu mu oči a potom ho dajú do ringu a vravia mu „ a teraz sa bráň".
Som presvedčený, že naše úsilie vyhrať spor dotiahneme do víťazného konca. To presvedčenie som prvý krát získal pred 7 rokmi, keď som čítal stanovisko prof. Hajna z Masayrkovej univerity v Brne k nášmu sporu. Mimochodom, jeho názor - názor najväčšieho odborníka na know how a nekalú súťaž na území bývalého Československa súd odmietol akceptovať. Začiatkom augusta som ho navštívil s prosbou o pomoc a on sa okrem iného dotkol zaujímavej myšlienky o spravodlivosti. Spravodlivosť a právo je veľa krát o záujmoch. V každom spore, v každom rozhodnutí by mal sudca zvažovať medzi rôznymi, často krát nie úplne zhodnými záujmami. A sudca by mal byť práve preto spravodlivým sudcom, aby medzi záujmami našiel alebo zohľadnil ten, ktorý najviac prospeje spravodlivosti. Aby si skrátka niekedy i vybral. Aký môže byť vyšší záujem, ako pomôcť ľuďom postihnutými povodňami? Uvažovať o zabití dvoch múch jednou ranou je určite dovolené, ale verím, že spravodlivosť môže zvíťaziť aj na Slovensku, a tak takáto konštrukcia je len nepodloženou špekuláciou. A nepomáhať pri povodniach, len preto, že to vyzerá nie úplne pekne, považujem za absurdné. Akoby sme hovorili topiacemu: „Prepáčte pane, nemôžem vás zachrániť, pretože by to vyzeralo, že by som chcel odmenu."
Lotériové spoločnosti na celom svete sú na to, aby pomáhali dobrým veciam. Ak sa konečne zbavíme nezmyselného sporu, môže sa tomuto poslaniu venovať aj TIPOS, národná lotériová spoločnosť.
Stanislav Žiačik, generálny riaditeľ TIPOS a.s.
