L: Je mi zle. Prečo ma bolí hlava? (pýtam sa viac menej sama pre seba)
D: A koľko si dnes vypila? (z ničoho-nič hovorí Dubi)
L: Skoro dva litre.
D: Hmmm, tak z toho to nebude.
D: Možno z jedla! (počujem víťazoslávny tón?!)
L: Je to možné. Ale možno aj z počasia, nie? (páčim Dubiho, keď už robí doktora)
D: Veru, dnes je škaredo!
D: Daj si! (doniesol mi pohár vody)
D: Je ti lepšie?
L: Je. Ďakujem.
D: Tak teraz som zmätený. Myslel som, že je to z jedla. Voda bola iba skúška ...
(naozaj tak vyzerá)
D: ...ale keď ti voda pomohla ... veď dva litre sú dosť, nie? To bude nejaká záhada!
Kto mi to robí naschvál? Teraz neviem, ako ťa liečiť ...
Teraz naozaj počujem ustarostený tón :) a je mi zrazu lepšie.