Potrebujem plakať.
Bolestivo cítim potrebu vykúpať sa vo vlastnom slanom kúpeli. Každá kvapka - jedna túžba. Každý vzdych - jedno nesplnené očakávania. Postupne padať hlbšie a hlbšie. Až na samé dno. Dôjdu mi slzy a tak budem ticho pozerať na svet. Unaviť sa.
Potrebujem objať.
Nie ako z dievčenských románov - vysokým, oslnivo krásnym, silným mladíkom s uhrančivým pohľadom. Potrebujem objať ako zo života. Od priateľa. Od človeka, ktorý so mnou prestojí búrky. Od toho, kto cíti môj hlad po mocnom liečivom objatí.
Potrebujem domov.
Nie zo štyroch stien. Hľadám záštitu. Takú bezpečnú ako mamina náruč. Takú teplú ako milujúce srdce. Taký pocit, že nie som sama.
Potrebujem to, čo všetci ľudia na svete. LÁSKU.
Akútne!