Ja somdúfala, že aspoň na sviatky spomalím tempo a zhlboka vydýchnem. A keďsa znova nadýchnem nasajem pokoj, tichú radosť a pokoru. Že sa nejakýmzázračným spôsobom bude v ovzduší vznášať duch rodiny a porozumenia. Samozrejmesám od seba. Proste všetkých prestúpi Ježišov odkaz bratskej lásky. Bude naseba milí a navzájom trpezliví.
Je takmerpolnoc. Celý rok som sa tešila na Vianoce. Teraz sú tu.
Akspomalím, tak preto, lebo som konečne pochopila, že o dva druhy koláčovviac alebo menej – krajší večer to nebude. A aj pokoj a pokora budú,ale snažiť sa budem musieť v prvom rade ja. A keď sa to podarí, tak sabudem aj radovať a možno ani nie potichu. A nad Štedrovečerným stolomsa priam hmatateľne vznášal duch porozumenia, ale preto, lebo každý z nás urobilsvoj podiel. Boli a sme na seba milí a veľmi trpezliví. A nič z tohoneprišlo samo od seba.
Tak som chcelalen krátko pripomenúť, že Vianoce nie sú o bohato prestretom stole na úkoruštvaných členov rodiny. Ani o kope darčekov pod stromčekom. Sú hlavne o rodinea Rodine. Tak sa podľa toho skúsme tento rok zariadiť. Aspoň sa pokúsme.
PS: Z písaniaVianočných prianí .. vlastne akýkoľvek prianí mám menšiu hrôzu. Mám pocit, ževeci, ktoré píšem vyznievajú ako neúprimné klišé. Sú to len slová – napísané napapieri alebo blikajúce na monitore. Napriek tomu ich píšem. Vždy dúfam, žeadresát „vie“, ako boli písané. Úprimne ...