Bola som stratená. Rozvedená s rozumom, vdova po citoch. Pripútaná k minulosti proti svojej vôli - a vlastne bez môjho vedomia.
Pod zámkom sivej, imúmna voči ružovej. Neúprimná k sebe a nespravodlivá k ostatným. Hlava sklonená k zemi.
A pritom to bolo také jednoduché.
Stačilo otočiť tvár k slnku. Všetky tiene padli za mňa. Ticho vystriedali slová.
Také jednoduché. A na námestí už predávajú zmrlinu a v záhradách kvitnú fialky.
písané v apríli, a ja stále viac a viac vidím, aká pravda to bola a stále je:D