Práčku sme kúpili na rýchlo a z druhej ruky za smiešnych päťsto korún.Za tú cenu slúžila poctivo 3 celé mesiace. Aj divnô mi to občas bolo ...
Akurát minulý týždeň sarozhodla, že použitú vodu netreba vypúšťať a máme v nej prať znovu. Jesíce pekné, že mám enviromentálne uvedomelý biely spotrebič, aleradšej sme ju poslali do dôchodku a začali obzerať po novej, kživotnému prostrediu menej citlivej. ;)
Tak sme si konečne vybrali, zaplatili a ešte sa chvíľu potúlali po obchode. Teda, chlapi sa potúlali a ja sa socializovala ... a samozrejme zas som o niečo prišla.
Konverzácia na tému všetko je relatívne.
A: Beďo, koľko je 9,9,9 a nula? (Zbadal veľkú červenú cenovku na vystavenej kuchynskej linke)
B: Deväťtisícdeväťstodeväťdesiat.
A: (obrovsky udiv) To je teda riadne veľa, však...
B: Je to menej, ako stala naša práčka...
A: Áno? A koľko stojí naša práčka?
B: 17 tisíc.
A: Čooo? Tak veľa? Ako môže obyčajná práčka stáť tak veľa? Veď nie je taká veľká, nemá také dvierka, ani šuflíky ...
