I tak okolo toho narobila huriavku, ani keby som zabehla maratón. Nechcem vidieť tie ódy, čo budú nasledovať potom. :) Ale poznáte to - maminky sú už raz také:
ako sa nám krásne usmiala,
ako sme si fajne prdkli,
jéééj, my už sedíme ...
my stojíme - nejako skoro, nie??
ježišimariá, ona chodí!
K veci. V utorok som prišla na systém, ako si samostatne sadnúť. Nebolo to ťažké. Fakt nie. Pár krát som pocvičila a o dva dni mama chytala ďalší hysák - postavila som sa!
V podstate som to mala v pláne už skôr, ale nedostala so šancu. Mamina často splieta o tom, že je to priskoro a tak. Jak keby si nepamätala, že ona už v tomto veku behala. Viem to - počula som, keď to pošepkala tatovi. Vyznelo to skoro chválenkársky, ale keď sa niečo podarí mne ... tak dobreže neumrieme od strachu.
PS: Prerúčkovať okolo postieľky nie je problém, tak na nacvičujem tanečné kreácie. Ale psst, to bude prekvapko!
