Mnohokrát zajtra môže znamenať nikdy. Môj tato hovorieva, že najkrajšia smrť je zobudiť sa ráno mŕtvy. Pekná to predstava - nič nebude bolieť.
Raz ráno vstanem a ...
-už nikdy žiadna migréna a bolesti čohokoľvek,
-už nikdy ranný zhon a nedopitá káva na stole,
-už nikdy večerné nákupy a premýšľanie nadtým, čo uvariť,
-už nikdy žiadne vysvetľovanie a obhajovanie,
-už nikdy plná hlava povinností ...
Už nikdy nič z toho, čo ma unavuje, čo je nepríjemné, čo ma ťaží, čo ma ubíja, čo mi ubližuje ...
Raz ráno vstanem a ...
-už nikdy nebudem cítiť bolesť, ale ani radosť,
-už nikdy sa nebudem ponáhľať, nebude totiž kam,
-už sa nikdy nebudem zaťažovať starosťami, ale ani radosťami,
-už sa nikdy nebudem musieť brániť, ale ani nebudem môcť brániť mojich,
-už nikdy nič nezabudnem, budem možno spomínať ...
Už nikdy nič z toho, čo ma teší, čo je príjemné, čo pohladí dušu a spôsobí úsmev na perách ...
Ja sa nikam nechystám. Naozaj nie. Len mám občas strach, že sa zajtra bude znamenať nikdy. A ja odložím na zajtra niečo naozaj dôležité.
