V pondelok sme sa vybrali na prechádzku. Po hrádzi sa dá z Rovinky prejsť až do Dunajskej Lužnej. Tých cca 8 kilákov peši je akurátna vychádzka pre Hugu a Aďka s večným prebytkom energie. Obaja dajú potom aspoň dve hodiny "pokoj".
Vybrali sme sa teda na výlet. Odchádzali sme pred treťou, takže do Lužnej sme dorazili okolo piatej. Keď sme vyrážali, bolo 19°C o piatej iba 10°C. Dáme si teda na zahriatie čaj. Však pizzéria je blízko hrádze, má terasu, my sa zohrejeme a pôjdeme rýchlo domov.Ale chyba lávky: 3. novembra je väčšina terás zavretá kvôli počasiu. Nebol by to v podstate problém, ale Gulička nám medzitým zaspala. Zobudiť ju, aby sme mohli ísť do vnútra rovná sa krutej samovražde. A navyše Huga. Necháme ju kvíliť von? Dnu nemôže - kto ju pozná, vie prečo.
Nuž, keď nemôže hora k Mohamedovi, príde Mohamed k hore .. tak sa to hovorí a ešte sa hovorí, že kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie.
S vedomím toho, že sa možno dozviem, ako vie čašníčka krčiť obočím a nesúhlasne krútiť hlavou, vybrala sa do pizzérky:
L: Prepáčte prosím Vás. Máte zavretú terasu, ale nemohli by ste ná predsa len čaj neservírovať von? Viete, malá mi zaspala a dnu by sa spotila. A ešte máme aj psa.
P: (Veruže obočím pokrčila, ale iba na chvíľu) Nooo, neviem, ale niečo skúsime vymyslieť.
L: Ja by som toľko neprosila, ale ideme ešte späť do Rovinky a chceme sa zahriať čajom .... šak nám nemusíte prestierať. Ani drevené stoličky nedávajte. My sa len chvíľu zdržíme.
P: Vydržte.
A vybrala som sa von. Čakať. A potom to prišlo: Normálne nám prestreli obrus. Doniesli nám klasické drevené stoličky a
Huge dokonca aj vodu v mise.
A vydržali to s nami až do pol siedmej. :)
Čašníčka nás potom upozornila, že toto nemáme brať ako štandard. Terasy sa zatvárajú, aby personál nebol pri obsluhovaní na zime a neochorel. Čo mi príde ako rozumný argument. A z toho istého dôvodu nás aj ihneď zkasírovali. No nemali problém doniesť neskôr aj kávu.
Páčila sa mi tá snaha. Neodbili ma s argumentami prečo nie. Vyšli mi v ústrety s tým, že uvítajú, ak už o také žiadať nebudem. :) A miska pre Hugu bola naozaj milá pozornosť.
A pozdravujem vodičov, ktorí prechádzali okolo a občas sa neubránili trúbeniu. Nie, neboli sme vykázaní von, a áno, sadli sme si tam dobrovoľne a sme takmer úplne normálni. :)
