Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Chladivý svit lesa
zosypal sa plným priehrštím,
celého ma obopínal.
Zeleným slnkom som sa dusil -
lístok po lístku.
A tu zrazu na čistinke -
malej ako peniažtek,
na dohod kameňom
oproti mne stojí
mladunká srnka.
Zoči - voči placho
skúmame sa.
Očividná dôvera,
dôveryhodná lesná tíš.
Ty si moje zlaté sŕňa
v sychravom ľudskom pralese.
Príboj zeleného slnka
vnímaš nevinne.
Do očí mi padáš dôverčivo,
lebo si este nehľadela
do čiernej hlavne
človečieho zla.
Si moja zvedavá srnka,
ktorú celým životom
pred studeným nožom zimy,
pred nedoľuštenou dravostou,
pred tvojím vlastným strachom
UCHRÁNIM!"
