Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Keď plačeš, tak každá slza,
ako do schnúceho stromu
do mňa vlieva sa.
Najprv nebadane prvá vkĺzla,
až neskôr je moja duša od sĺz
celá belasá.
Keď plačeš, ma dláviš
neznesiteľnou ťarchou smútku.
Vo mne sa rozlieva závisť,
že sa neviem celý vyplakať
a nájsť tône úľavy.
Aj keď si už išla spať,
tvoj plač mi nejde z hlavy
ani dnu.
Keď plačeš,
tak neha srieňa skrášli ťa.
To ja chcem si ťa
do strieborného klba zvinúť.
Celý byt s tebou plače až po predsieň
a úsmev nesvitá.
Neprichádza úsmev úsvitu.
Vtedy hľadám svoju vinu
nezmmytú...
