Od mala trpím nevoľnosťami a pomerne často skončím ako podťatá breza. Problémy sa dostavia sa vždy, keď mi klesne tlak pod 50. To sa stáva, keď dostanem žravý tik a nestihnem dobehnúť k chladničke. Niekedy je vonku zlé počase alebo príde na návštevu tetka migréna. Avšak už dosť dlhšie som si s podlahou nepotykala.
Tak ako každú sobotu, aj dnes som sa vybrala upratať do práce, pozrieť e-maily a popritom spraviť veľký týždňový nákup. Popri bežných potravinách, som sa šla pozrieť aj na tohtotýždňové akcie. Našla som DVD s rozprávkami a pomerne dlhú dobu som preberala, až kým som nevybrala tú najväčšiu hlúposť. Keďže som vďaka mojej "chvíľkovej" nerozhodnosti stratilav eľa času, utekala som k pečivu. Keď som balila posledné vrecko, začalo mi byť nevoľno. Otočila som s najbližšiemu pultu a spýtala, čo si môžem kúpiť a hneď to aj zjesť. Predavačka za pultom mi povedala, že zaplatiť hneď môžem len záskusky a ukázala mi, z ktorej vitrínky si môžem vybrať. To už mi bolo mdlo a tam som ukázala na najbližší koláč. Zrejme som vyzeralo dosť zle, lebo mi ho podala cez pult a niekam vybehla. Vrátila sa pohárom vody a za chvíľu mi odniekaľ doniesla aj stoličku.
Uhádli ste. Urobila to bez zbytočného vypytovania Jednoducho videla, že niekto potrebuje pomoc. Chvíľu som si posedela a ona ma bola ešte niekoľko krát skontrolovať. Dokonca mi bájočko sledovala košík a kabelku. Chcela mi zavolať rovno lekára, ale už mi bolo lepšie.
Ako som tak sedela, premýšľala som.
Na to, ako ľudia reagujú, nemá vplyv ich práca, šéf, či zákazník. Ak je niekto zatrpknutý, zostane tým istým hundrošom, aj keby ste sa od samej lásky pokrájali. Ešte by odhundral, že tie plátky, nie sú dosť tenké. No ak má niekto obetavé srdce, bude si všímať ľudí a ich potreby bez ohľadu na to, či pracuje pri zákuskoch, v nemocnici alebo s prepáčeným odnáša kuka nádoby. A nebude pomáhať pomáhať zo žistných dôvodov. Takým ľuďom, príde pomoc samozrejmá a prirodzená. Nádych - výdych ...
Máte pravdu. V podstate som nezistila nič prevratné. Nič, čo vytrhne polovicu Afrického kontinentu z pazúrov hladu a nedostatku pitnej vody a druhú z drápov srmti - ako následku AIDS.
Neprišla som so žiadnou prevratnou myšlienkou, ktorá zmení púšť na úrodné polia, ani všetky výsledky histólogií celého sveta nebudú odrazu negatívne. Dokonca ani zbrane zázrakom pohltí čierna zem a ani drogy sa nevyparia do vzduchu. Nezistila som nič, čo by sme všetci už dávno nevedeli.
Pochybujem, že sa riaditeľ Banskobystrickej pobočky Tesco niekedy dozvie, že "nejaká" Irena Páločná mi pomohla a zabránila tak tomu, aby som hodila poriadneho papulniaka priamo pri regáloch s rožkami. Pochybujem, že si ju zavolá a pochváli ju, alebo nebodaj zvýši odmeny. A pritom ľudia ako p. Páločná robia image firmy. Nikto zo zákazníkov nepovie: "V tom ochode majú ochotného riaditeľa, tu budem nakupovať ... "
Tak som chcela aspoň povedať: "Ďakujem!"
