Možno mám v poslednom čase príliš veľkú smolu na ľudí. Nepodarených ľudí. Zlých obchodníkov a otrasných psychológov. S takými sa dohonem iba s pomocou božou a mojími alter egami. Na také miesto neradno chodiť sám. Radšej ich rovno obísť. Niekedy sa však inak nedá.
napríklad topánky:
Naozaj celkom fajn - pohodlné, vkusné, za prijateľnú sumu a kožené. Idylka, do chvíle ako som topánky chytila do rúk. Nemohli byť kožené, ani zo srandy. Na rovinu som sa opýtala predavačky, prečo je obuv zo syntetiky značená ako pravá koža. "Jooj, panička, akože by neboli kožené. Veď to tam máte nalepené".
Vždy dávam ľuďom dve šance. Chytila som topánku, otočila a na mieste zošitia ukázala na vytŕčajúci kúsok materiálu. Nádherný výhľad na obe strany použitej "látky".
"Pani, toto nie je koža!"
"No, a jak by nebola?! Šak viem, čo predávam!"
Hlboký nádych a púšťam von AE numero uno: "Nehnevajte sa na mňa, ale tento výrobok nie je kožený. Je to syntetika. A skôr ako niečo poviete, vedzte, že o tom viem svoje - na ŠOI sa toho človek veľa naučí. Tovaroznalectvo Vám niečo hovorí?"
Dlhé, predlhé ticho ... a na jeden nádych vyhŕknuté: "Joj, prepáčte, máte pravdu. Hneď ste sa mi zdala taká skúsená. Ja sa Vám strašne omlúvám. Čo poviete na zľavu?!"
alebo mäso:
"Prosím si nejaké pekné bravčové stehno. Tak kilo a pol." Predavač stiahne do výkladu. Poprehadzuje nakrájané kusy a niekde zo stredu vyberie kusisko mäsa. Veľký, bez šliach, ale osušený až strach.
"To stehno je odkedy, prosím Vás?"
"Z dnešného rána." Vzhľadom na to, že nakupujem o jedenástej dopoludnia, nie o ôsmej večer, sa mi farba ani trochu nepozdáva. Hlavne, ak väčšina je pekná ružová, nie jemne nažltnutá ako tá "moja". "Iné nie je!"
"Toto môžete niekomu inému ponúknuť. Chcem poriadny kus mäsa a čerstvý. Od kosti."
"Jaj, no pre fajnšmekrov tu mám niečo odložené." Zo zadu doniesol krásny oriešok. Čo ho zrazu vyčaroval?
a čo takto posteľ:
"Májme záujem kúpiť posteľ. Z masívneho dreva, masívneho vyhotovania. ..."
"Ale to bude drahé."
alebo auto, servis, internet, potraviny, ubytovanie v hoteli, služby reklamnej agentúry alebo reklamácie nedorobkov v byte ...
Nie, nie som zamestnanec ŠOI a nikdy som nebola. Nie som si istá, či význam slova tovaroznalectvo chápem v správne. Do nedávna som rozoznala iba kuracie stehno od ostatného mäsa a nik v rodine nerobí "vo fachu". Na účte nemám milión. Nie som mechanik, iba som si šikovne zapamätala pár správnych fráz a občas sa trafím ukázať na spravnú súčastku. V reklamnej agentúre nerobím už takmer štyri roky a tak som popravde stratila predstavu o štandarde poskytovaných služieb. Mám síce schodení svet, ale rozhodne som ešte nebývala v Hiltone. Novinárčina ma neživí už dlho-predlho. Dokonca mám z práva iba dva semestre a aj to rímskeho práva. Napriek tomu, čo i len zmienka, pôsobí ako zaklínadlo. Ani sa nemusím "ukázať".
Nie som hrdá na svoje "herecké výkony", ale niečo nie je v poriadku. Je smutné, že tak veľa obchodníkov svojich klientov ošudí, kde sa dá. Ja nechcem zľavu, keď Vás prichytím pri klamstve. Ja chcem fér prístup.
A tak tlieskam tým, pre ktorých je vzťah obchodník-klient posvätný. Tým, ktorí pristupujú k remeslu poctivo. Škoda, že ich je tak málo. Tak málo miest, kde nakupujem iba ako ja. Bez strašiakov a vymslených postáv.
Upozornenie pre červených, ružových, zelených, modrých aj strakatých:
Toto nie je óda za slávu zašlých čias. Pamätám veľmi dobre podmienky na kúpu texasiek, viac ako pol kila mandariniek alebo poriadnej šunky. V zásade sa toho zmenilo naozaj málo. TO je tragédia!
