Podobne premýšľúcich je predo mnou habadej a za mnou tiež. Stojíme pokojne, ticho. Keď tu zrazu pán predo mnu z ničoho nič spraví tri kroky vzad a skončí na mojom ľavom ubolenom palci. No nič sa nedeje, ono sa to stáva (ale bolí to poriadne).
Celá palcová aféra by skončila skôr ako začala, keby sa ten starý pán nebol na mňa otočil a nepovedal: "No a čo!"
Teda považujte ma za nevychovanca alebo inú potvoru, ale prišlo mit to vrcholne arogantné. Odhladla som ho na 65-70 rokov. No vek nič a nikoho neospravedlňuje. Môj starý otec má o krížik viac a stále je rovnaký gentleman, ktorý sa ospravedlní aj za nevhodnú myšlienku. Arogantné správanie je neprípustné. K žene ako takej už vôbec nie. A je jedno či má desať alebo devaťdesiat.
A tak začal dialóg:
A: "Prepáčte, ako ste mysleli, že no a čo?"
B: "Ako som povedal - no a čo! Stalo sa."
A: "Tak sa aspoň ospravedlním, keď niekomu stupím na nohu. Ťažký ste dosť."
B: "No, a to som mal ako vedieť, že tam stojíte - sa rozčapujete..."
(chvíľu sa mi zdá, že zle počujem)
A: "To nemyslíte vážne. Stupíte mi na nohu, namiesto ospravedlnenia mi odvrknete no a čo a ešte máte tú drzosť zvaliť to na mňa. Môj starý otec má viac ako vy a hanbil by sa za vás."
B: "Ale ja som čistý Prezburák."
A: "A to sa kvôli tomu môžete takto chovať? To sa všetci tak správate? Niet divu, že ma Blava takú povesť."
(chvíľa ticha)
B: "Áno všetci! A keď sa Vám nepáči, choďťe späť odkiaľ ste prišli!"
Teda ja sa nechystám nikam, ale necht na mojom palci asi svoju púť skončil. A onen starý pán je skôr výminka - ak mám byť čestná...
