Ale nevysvetlíš niektorým. Trúfalo sa domnievam, že viem, čo si niektorí o mne a mojich šoférskych zručnostiach myslia.
Ide o toto:
Fifinku sme dopravili do Bratislavy. Bola chudiatko odstavená vo Zvolene pre svoju jazdy-neschopnosť. Strážila nám ju, ba vlastným telom bránila kamoška. Pred kolegami, odťahovkou, políciou a neviem akými potvorami ešte. (Ahoj Alenka)
Ibaže mesiac je mesiac a nemôže stáť v služobnom dvore večne taká opustená. Určite jej už bolo smutno. Tak sme pozháňali štartovacie káble a vydali sa na záchrannú akciu. Fifi asi od radosti naskočila na prvý krát, ale alternátor sa sám zázračne neopravil. A tak sme celú cestu zo Zvolena do Bratislavy šli maximálnou rýchlosťou 70 km/hod. Tam sa to ešte dalo prepáčiť: lebo
1. dve autá po strop naložené vecami letnej spotreby (lyže, sánky ap.) môžu ísť pomalšie. To sa chápe.
2. Fifi šoféroval drahý - keď ide takto pomaly chlap, asi vie čo robí.
Od pondelka však na nej jazdíme sama. S Dubkom vzadu. Samozrejme rýchlosť nie je vyššia a ani tak skoro nebude. Alternátor nedobíja pri otáčkach vyšších ako 2000/min. Tak "dodržiavame" rýchlostné obmedzenia v Bratislave. ;) To sa však nepáči ostatným šoférom. Lebo:
1. jééééžiš, čo sa vlečie,
2. jááááj, veď to je ženská,
3. tá to snáď robí naschvál,
4. kristepane, nejaký sviatočný vodič.
A tak na nás o dušu spasenú trúbia, mávajú, nadávajú a učia môjho syna rôznym gestám.
Hlavne tým by som chcela: Keď ideme pomalšie, asi sa rýchlejšie nedá! Skúsme sa správať aspoň trochu kultivovane!
