Prichádzam na čerpačku. Polovička tankuje, ja bežím na onú miestnosť. Na dverách nápis:
"Za použitie toalety sa platí 5,- Sk alebo 20 centov".
Od plagátika šípka, ktorá ukáže, kam tých pár šupov hodiť.
(diskusia o tom, či mám zaplatiť, ak tankujem alebo nie, nie je pre tento článok až taká podstatná, ale tiež by stála za to)
Ono s plným mechúrom sa ťažko premýšľa, ale "potom" mi to došlo. Pri pokladni som sa stretla s Beďom, vypýtala mobil a šla si zátišie odfotiť. A zrazu som nebola neviditeľná.
P: "Mladá pani, k tomu, aby sme si to vysvetlili - to tam nie len tak!"
L: "To je v poriadku, ja to chápem..."
P: "Nie, viete si predstaviť, čo sa stane, keď zastaví autobus so 40-imi cestujúcimi?"
L: "Opakujem, že TOMU rozumiem"
P: "Ale ste si to fotili, takže to chcete použiť a treba to vysvetliť"
Hlboký nádych
L: "Ale ja som to nefotila preto, lebo treba u vás platiť. Viete, čo tam máte napísané?!? 5,-Sk veru nebude 20 centov"
P: "Joj, ale to je tam odvtedy, čo bolo € takých 25 korún"
To kedy bol taký výborný kurz? Toto som ja zmeškala?
L: "Viete, aký je teraz už vyše pol roka konverzný kurz??? Viete, aká je Vaša povinnosť?
P: "Aha, a to tam podľa Vás napísať, že 1,72???"
Nie slabá pamäť, ale matematika je problém! Násobenie a delenie - látka základnej školy! Ktovie, čo by povedala pani učiteľka ...
L: "Viac, k tomu, nemám čo povedať, dovidenia!"
Trvám na tom, že na tejto konkrétnej čerpacej stanici nevedia alebo nechcú počítať, zrejme nepoznajú vyhlášku a veru tón, ktorý používal predavač nebol najpokojnejší.
A čistota? Na toaletách, ktoré má vodič inde zvyčajne zdarma, a tu zaplatí, nájde ocikané okolie toalety, špinavú podlahu a ... a noste so sebou radšej aj vlastný papier alebo aspoň vreckovky. Radšej neparfumované. :)
(L - Lienka; P - pokladník)
