Chcela by som veriť
že som sa nikdy nezmýlila.
Chcela by som vedieť,
či máš dni
keď ti nechutí sushi.
V rádiu hrali Lean on.
To je vlastne jedno.
Bolo to dávno.
Ako včera.
Minulosť na ktorú nemyslíš.
Keď tam pôjdem zamávam jej.
Dám jej vášnivý bozk.
Preleziem plot botanickej záhrady.
Chytím ju za ruku.
Pobežím cez ňu ako malé dieťa.
Pozriem niekedy do očí rovnako?
Jej brada pod dlaňou jemne pichá
(len preto že sa mi to páči).
Spočítané znamienka hlásia
nech nezabudnem tajiť ich cenu.
Som moc hlučná.
Môžem zaplatiť 800 korún
za ten hriech
že som si spomenula
nahlas.
Keď prekvapia
chute,
tiché výkriky,
obohraté pesničky,
pochválim sa,
že som si vlastne musela spomenúť.