film: Henry Poole Is Here

Jeden z tých filmov, ktoré vám niekto požičal a nebola ani nejaká chuť si ho pozrieť. A zrazu také malé potešenie! Druhá vec, ktorú možno o filme s istotou povedať, že je úplne na modro zafarbený.

Henry Poole vie, že zomiera a kúpi si dom v blízkosti miesta kde prežil detstvo. Na stene domu sa začína objavovať Ježišova tvár a škvrna jeho krvi. Henry úplne odmieta uveriť, že nejde o obyčajnú machuľu. Má to čoraz ťažšie, lebo na jeho zlosť k miestu začnú chodiť pútnici a veľa ľudí sa začína zbavovať napríklad veľkých dioptrií či iných podobných ťažkostí.

Toľko jednoduchý a originálny nápad. Ten ale nikdy sám o sebe samozrejme nestačí. Vidno, že režisér Mark Pellington robil videoklipy pre U2, Pearl Jam, Foo Fighters atď. Možno v tej výraznej „videoklipovitosti“ spočíva ľahkosť filmu, ktorá s hudbou prináša ten zážitok. A potom, aspoň pre mňa veľa výborných uhlov a sklonov kamery.

Veľa kompozícií je vtipných. Napríklad v scéne, keď malá Millie Henrymu hovorí, že je nervózny, vedľa pohľadu malého dievčatka akože len tak akoby úplne náhodou sa vynímajú prsia austrálskej herečky Radhy Mitchellovej, ktorá v ďalšom strihu pokračuje zvádzajúcim preslovom. Toto je jeden z niekoľkosekundových detailov. Práve tie sú vo filme veľmi výrazné.

Zhrnutie bez ďalších kecov, komu sa v detstve páčila Obecná škola a počúval rock-pop 90-rokov, tomu sa film asi bude páčiť.

foto: IMDb.com