Rytier čestného rádu a učiteľské maniere

Raz v televíznej debate rozprával divné veci. To, ako sú najchudobnejší ľudia na smetiskách v Egypte oveľa šťastnejší, ako my tu všetci doma. Ako to šťastie oveľa viac prejavujú, ako to na nich vidno. Lebo tam bol a videl to. A veľmi sa čudoval, pýtal sa prečo.

Nepochopil, že tak to možno nie je. Tie deti a ich rodičia tam na smetiskách v Nigérii, Egypte a inde v Afrike dávajú najavo prejavy šťastia, ale úplne iné, ako my tu. Sú to dve rozdielne šťastia. Dve rozdielne, veci, ktoré majú iba rovnaké pomenovanie. Lebo jazyk je nedokonalý. Možno je to tak. Ale určite nie sú šťastnejšie, tak, ako my to tu nazývame. Tu, kde nevieme, čo by sme ešte od dobroty chceli.

Potom prešla reč na nejakú inú tému. Filozof sa úplne spustil z reťaze, začal bez prestávky rýchlo hovoriť. Pozeral sa pritom očami do dlane. Hneď som zistil, že je to učiteľ! Nie učiteľ, ktorý je vo svojom okolí kráľom. Nie učiteľ ktorý sa s deťmi rozpráva, aby ich naučil veci.

Tento učiteľ mentoroval. Myslím, že kvôli sebe. Horlivo kričal poučku za poučkou. S nikým sa nerozprával. Píšem o muchách človeka, ktorého takmer nepoznám. Napriek tomu mi stačila táto malá príhoda na napísanie týchto nie pekných emócií. Ľudia (všetci) by mohli prestať sami seba nazývať filozofmi. Na čo je to dobré?

A potom, v jednom inom rozhovore filozof spomenul, že profesionálne sa zaoberá eutanáziou. Logicky teda dostal otázku, čo si o nej myslí. Použil päť viet, nepovedal takmer nič. Svoju odpoveď končil slovami ekonomický vplyv na zdravotníctvo. Nie som objektívny, vytrhávam veci z kontextu. Navyše svoje negatívne pocity posúvam ďalej. Ktovie, či je to dobré?

Chcem ale povedať, že títo chlapíci niekedy robia z filozofie divnú vedu. Čítajme preto viac ako týchto filozofických kybernetikov radšej poéziu. Vyhneme sa šialenstvu.

(Alebo vyhneme sa raketám, ako sa spieva vo veľkom hite. Ale toto už je len môj malý vtip na záver. Píšem iba svoje zaujaté pocitové halušky z jednej strany. Ale myslím, že sa to smie. Mňa tiež stále upozorňujú, aby som sa zbavoval toľkých, podľa nich, zlých vecí. A po krátkom hneve som im za to vďačný)