Mečiarizmus táto krajina veľmi pocítila, ale spomínať ho 15 krát denne, možno účinnejšie by bolo iba dvakrát. A všetko zlé je na niečo dobré. Slovensko získalo lekciu, ktorá azda teraz iným chýba, pozri Maďarsko.
Vidieť pohár vždy poloprázdny nepovzbudí. To čo sa udialo na Slovensku za posledné roky, nepokladám za samozrejmosť, ale tak trochu stále za náhodný ZÁZRAK zavinený hlúposťou jednej ješitnej pani z Čadce. To, že sa to neskončilo stavom dokonalej slušnosti, synonymom zamyslení pána Hríba, je pre mňa potvrdenie, že utopický stav vecí je zatiaľ stále v reálnom svete nemožný. Jednoducho existuje veľká skupina ľudí, ktorí nadovšetko milujú peniaze. Ich počet a ťah na bránu sú obrovské. Neviem si predstaviť, ako po štyridsiatich rokoch komunizmu, piatich mečiarizmu, by sme predbehli v stave etiky spoločnosti len tak za pár mesiacov škandinávske krajiny.
Keď ste ma pochopili, že hovorím, aby sme proti NESLUŠNOSTI stále viac nebojovali a rezignovali, zle ste ma pochopili. No občas sa potešiť a zvýsknuť nie je zlé. V konečnom dôsledku sú v živote jednotlivca omnoho dôležitejšie veci ako Mečiar, Fico, celá úžasná západná civilizácia, povaha tejto krajiny, zosnulé Československo, dokonca aj slušnosť. O nich by mohol Štefan písať častejšie. No každému z nás sa pritrafí, že začne považovať svoje kritériá hocičoho, napr. aj slušnosti za univerzálne a opakovane podľa nich hodnotiť ostatných. Mne osobne dosť často.
