Ideologické bludy o cigaretách alebo Partizáni verzus Minárik

Keby sa podaril úplný zákaz fajčenia v baroch, bol by to prvý dobrý skutok tejto vlády a ja by som Čaplovičovi poslal ďakovnú pohľadnicu s červenou hviezdou. Vsadím ale tisícku, že sa to nepodarí. Fajčiari v parlamente to nedovolia. Akékoľvek výnimky v zákone všetko zmaria.

Fascinujúca je ale tá druhá skupinka odporcov, ktorá argumentuje právom jednotlivca slobodne sa rozhodnúť a bla, bla. Tie argumenty z piatkových novín sú ukážkou, kedy človek hodnotí všetko podľa jednej jedinej ideológie. Pri tejto diagnóze už potom vôbec nezáleží, o akú konkrétnu ide.

Jediný argument
Moje kvázi protiargumenty proti Minárikovim bla, bla sú v istom zmysle tiež bla, bla do nekonečnej hádky. Čo ma ale nadchlo pre írske riešenie, je SKÚSENOSŤ, ktorá jediná naozaj ukázala, o čom tento nápad je. Vášnivé vyjadrenia viacerých tuhých, naozaj tuhých fajčiarov, že im to (v írskych baroch) takto vyhovuje oveľa viac sa mi vryli do pamäti. Štatistiky, že v Írsku po prijatí zákazu citeľne stúpla návštevnosť krčiem a zároveň klesol predaj cigariet sa mi javia úžasné. A to že vraj v Írsku vládne krčmová kultúra.

Na balkóne sa to nedá ...
Treba priznať, že írske riešene má aj nevýhody. Fajčiari naozaj prídu o ten krásny neopakovateľný pocit s cigaretou v kaviarni, ktorý sa nedá zažiť doma na balkóne alebo pred dverami krčmy. Je to úplne tak. Ale keď sa to dá na misku váh, strata tejto nevýhody oproti zisku sa javí ako trápna banalita.

No a navyše ...
Fajčiari stratia strašne málo, chvíľku neopakovateľnej rozkoše. Na fajčenie v inej forme si zvyknú rýchlo a na tú starú zabudnú, že vôbec niekedy bola. Bime sa ako idioti, aké je dôležité, že si ju mali právo ponechať, lebo chceli. To je ako keď v Saudskej Arábii štvorčekujú tváre na reklamných bilbordoch. Chorý fanatizmus vykladania princípov, ktoré niekto napísal.

Sloboda na úkor iných
Veľa ľudí kvôli fajčeniu ochorie na rakovinu. Liečba len u jedného pacienta stojí stotisíce korún. Neplatia si ju z vlastného vrecka. Svojím „právom a slobodným rozhodnutím“ z minulosti obmedzujú právo ostatných onkologických chorých na úspešnú liečbu. Jednoducho im na ňu uberajú peniaze so spoločného mešca. Je irelevantné, že tí ostatní si mohli nejakú inú chorobu spôsobiť vodkovou diétou alebo extrémnymi športmi ako hovorí Minárik. Pretože tie v pasívnej forme neškodia. To je ten verejný záujem. Ušetria sa veľké prachy a najmä to dôležitejšie.

Je to raz tak
A potom buďme k sebe úprimní. V pätnástich, tridsiatich si môžeme povedať, že fajčíme, lebo chceme. No potom o tridsať rokov neskôr, ak sa náhodu stane, budeme si na nemocničnej posteli predstavovať veci so svojou milou, ktoré sa dajú robiť i v šesťdesiatke. Len to s hadičkami v tele nebudeme môcť. Vtedy by sme tie intímne chvíle už vymenili za pôžitok fajčenia za všetky tie roky. Už sa nebude dať.

Táto konštrukcia je možno príliš krkolomná, ale aspoň má nádych romantiky :)

No a nakoniec: PARTIZÁNI VERZUS MINÁRIK:

„V prípade pasívneho fajčenia existuje jednoduchá možnosť, ako sa nefajčiar môže chrániť. Jednoducho sa bude vyhýbať podnikom, v ktorých sa fajčí. Zákaz fajčenia ochráni nefajčiarov pred rizikom, ktorému sa môžu sami vyhnúť."

- NEDÁ SA TO, a vôbec nie jednoducho. Môžete sa pokúsiť byť na despotický manipulátor, ktorý bude rozkazovať, kam sa pôjde sadnúť. Skôr ale stratíte priateľov. Nefajčím, ale v kuse si musím vetrať na balkóne nahúlené oblečenie. V tom spočíva čaro írskeho riešenia, že nejakým tajomným zázračným spôsobom dokáže pred dymom ochrániť.


„Nefajčiari NEMÔŽU byť privilegovanou skupinou v spoločnosti, pre ktorú bude štát obmedzovať SÚKROMNÉ PODNIKANIE. .... Verejný záujem nemôže byť záujmom jednej skupiny na úkor ostatných..., keď problém môže uspokojivo vyriešiť slobodné podnikanie.“

-irelevantné fakty a argumenty, ktoré s vecou nesúvisia.

- tabak je droga a návyková látka. Pri počutí o slobode rozhodovania či chceme fajčiť sa dá len smutno rehotať. Pasívne fajčenie zabíja. Bez totálneho zákazu v baroch sa pred ním ochráni len zúžená skupina ľudí.

- írske riešenie funguje krásne. Od pernamentného dymu 8 hodín denne 5 krát v týždni ochráni tisícky čašníkov. Je úplne jedno, či i de o fajčiarov, alebo nie. (len malá časť čašníkov svoju profesiu miluje a robí ju, lebo chce) teda „to platí aj pre zamestnancov, ktorí sa dobrovoľne rozhodujú pre výber zamestnávateľa,“ je len Mináriková utópia. Podľa jeho logiky začnime zajtra predávať v lekárňach kokaín.

- to isté pri menšom počte hodín platí pre návštevníkov barov

- veľa ľudí prestane fajčiť, ČO JE ÚŽASNÉ. Niekto to nepokladá za dôležité.

-nefajčím. Nechcem fajčiť, roky som nefajčil. No nedávno som znova začal, našťastie iba na krátko. V Írsku by sa mi to nestalo. Tu pri toľkých cigaretách okolo to bola otázka času. Nebolo to slobodné rozhodnutie, nechcel som. To že sú aj jedinci, ktorí naozaj nemajú problém prestať kedy len chcú je nepodstatné. Aj W.B. si do sedemdesiatky vedel vysadiť heroín kedy chcel, no bol veľkou výnimkou.

- Je len ďalšou otázkou času kedy podobný komentár napíše (zreprízuje) Peter Schutz. Môžem obdivovať jeho tvorivé majstrovstvo, ale pri tejto téme sa nedá brať vážne. Bez cigarety nevydrží päť minút. Je na nikotíne vysoko závislý a je irelevantné, či vraví, že to tak chce.


„Nový zákon by mal zakázať fajčenie v reštauráciách, obchodoch, kinách a ďalších priestoroch.“
- príklad obchodov a kín ilustruje vzťah príspevku k realite. Naznačuje aj niečo dôležitejšie. To že sa teraz v kinách a obchodoch nefajčí, neprekáža žiadnemu fajčiarovi. Ľuďom by to ale začalo riadne vadiť. PREDSTAVTE SI, ŽE STE V OBCHODE! No tak by to bolo neskôr azda aj s barmi a kaviarňami.


„Nie je úlohou vlády chrániť ľudí pred rizikami, pred ktorými sa môžu ochrániť sami.“
-neviem kto určuje, čo je koho úlohou, ale bez takého to zákazu veľký počet ľudí nemá šancu nedýchať ten dym. Iba ak fundamentalistickí hypochondri, ale kto by nimi chcel byť?

„Opatrenia proti predaju a užívaniu tabakových výrobkov sú nepochybne výsledkom tlaku záujmových skupín.“
- :-))))

„V konečnom dôsledku však blahobyt spoločnosti nezvyšujú.“
PEKNÁ HALUZ. Prečo by to malo byť dôležité? Každý si pod blahobytom predstavuje niečo iné.


Ideológia fanatizuje. Núti sa podriadiť ostatným. Je nebezpečná. Trpí ňou každý, záleží len do akej miery. To že sa som na adresu Minárikovej poznámky uchýlil aj k expresívnym slovám, je len preto, že fajčenie zabíja. A takisto ničí krásnu ženskú pleť.


Kto vydžal čítať až do konca, je partizán. Kiežby sme už mohli vyjsť z džungle :))))