Mám chuť „nabonzovať“ na Urbániho

Len aby mu bolo dobre, na presadenie svojho neváha vyťahovať nezmyselné lekárske argumenty. Akože výsledky prieskumov o poklese infarktov v Taliansku po prijatí zákazu fajčenia v baroch nemožno brať vážne, lebo vplyv na zdravie človeka možno merať až po desiatich rokoch.

Treba to povedať jednoducho. Urbáni je extrémne bezohľadný, aby si totálne egoisticky uchránil svoj pôžitok z obľúbenej tabakovej slasti. Možno je to jeho osobná črta vo všetkom alebo ho takým zlým len v tomto prípade robí drogová závislosť od tabaku. Obe možnosti sú ale z hľadiska, že tento človek bude o veci hlasovať, smutné.

Keby aspoň hlasoval len proti, bolo by to smutné menej. On sa ale extrémne aktivizuje. Vkladá do toho obrovskú energiu. Aktívne vymýšľa škaredé úskoky, akože podáva návrh na úplný zákaz tabaku. Napríklad Peter Schutz by si aspoň vymyslel nejaký svetonázorový argument, ktorému by podvedome vďaka tabakovej závislosti možno i veril. I keď v konečnom by to bol rovnaký nezmyslel.

O podstate Urbnániho postoja k veci hovorí moje zatiaľ jediné stretnutie s týmto majstrom rétoriky. V miestnosti, kde sme boli piati ľudia nemal problém fajčiť. Naopak musel. Musím priznať, že som sa vtedy nijako neohradil. Jediné čo ma hneď napadlo, bolo sa opýtať, či si ho s cigaretou nemôžem odfotiť ako pikošku do novín. Že ako lekár fajčí a že mi k tomu niečo povie. On povedal že nie, lebo jeho žena ho s cigaretou nesmie vidieť.

To, že je bezohľadný ma napadlo až teraz pri jeho tohto týždňových neuveriteľných televíznych dueloch a argumentoch. Kde som otváral uši a ústa. Že je hrozné, že on bude o zákone hlasovať.