Touto metódou sa aspoň jedna vždy podarí. Na fotke sa mi páči, že ukazuje jednu z početných podôb (čarovného a bohatého) Slovenska. Obrázok nie je zo zbohom zabudnutej bolívijskej dediny.

Z osady v Stráňach pod Tatrami som si odniesol dobré pocity. Záleží na danej chvíli, na ľuďoch, ktorý vás miestom doprevádzajú. Na tom čo hovoria, na tom ako na vás zapôsobia, na počasí a neviem na čom všetkom možnom ešte.


Ten deň bolo asi všetko vhodne zosúladené, preto atmosféra miesta a ľudí na mňa veľmi zapôsobila. Sám som bol prekvapený, aké to bolo príjemné. Osady zvyčajne evokujú skôr iné pocity. (A to už nehovorím, ako šokujúco krásne pre mňa skončil ten deň, aj keď priama súvislosť s návštevou osady nemusí existovať)
Samozrejme, zažil som aj tie. Raz som bol reportovať prepad neodhaleného komanda v rómskej osade vo Veľkej Lomnici, ktoré tam do obydlí rozsypalo biely prášok. Vtedy to nebolo také príjemné. Mladí rozzúrení chlapci boli plní kriku rasizmu, teraz toho voči nám svetlejším. Ale aj vo Veľkej Lomnici boli ku mne po väčšine skôr milí. Ťažko som zvládal i situáciu, keď ma raz obkolesilo 40 rómskych školákov a traja výrastkovia z piatej triedy začali do mňa neodbytne dobiedzať, či mi môžu za peniaze vyfajčiť a podobné reči. So sebaironickým úsmevom mi ostávalo si len povedať, že dnes mládež a jej humor oproti mojím časom dospieva skôr.
Ale zase tu prišla podpora od ich menších spolužiakov. „Ujo, nevšímajte si ich, oni sú takí zlí.“ Tiež to bolo milé. Mal som v rukách fotoaparát a temperamentné deti chceli, aby som ich fotil. Čo je na tom také zlé? Okrem toho, že som situáciu nezvládal alebo iba s vypätím posledných síl?
Ľudia u nás nemajú Rómov radi. Keď sa urobia niečo zlé, je to preto, lebo sú Cigáni. Nie je to nič iné, len bohapustý rasizmus. Nachádza sa aj medzi mojimi blízkymi kamarátmi aj blízkou rodinou. Žiaľ je to tak. Aby som zo seba nerobil romantického dobráka, tiež nie som nepoškvrnený. Keď ma niekedy nahnevali Rómovia, tiež som si zanadával na Rómov a nie na konkrétnych ľudí. Tiež som mal myšlienkový pochod, že som si predstavoval obec Veľká Lomnica bez Rómov. Teda ako by to vypadalo. Takto uvažovať je nezmysel. Nie som na seba preto hrdý. Aspoň sa hanbím. Keby ste ale vedeli, akí veľkí rasisti sú v tomto regióne mnohí primátori a starostovia. Je to až hrozné, ale nie prekvapivé. Hlavne je to pre tých ľudí prakticky škodlivé.
Žiada sa mi len doplniť slová môjho kamaráta Pedra z jednej krčmovej hádky. „Mne Cigáni nikdy neublížili, keď ma zbili alebo ******li, boli to vždy len tí druhí.“ Aj zajtra sa mi môže stať, že dostanem na hubu od Rómov alebo niečo horšie, no verím, že platí povedané v predchádzajúcom odseku.
Nakoniec patetický gýčový otáznik. Žijeme v krajine Slovensko. Rómovia a ich osady sú (tiež) Slovensko. Existuje Slovensko (Nová Lesná, Štrba) s Rómmi, ale bez osád. S Rómmi, ktorí sú „slušní“ podľa našich perfektných kritérií. Otázka teda znie, ako je to možné? Som rád, že Slováci sú aj Rómovia. Naozaj rád.

Nová časť osady v Stráňach. Obyvatelia sa chcú zbaviť chatrčí, naozaj chcú žiť inak.