Nedávno som písal o dôvodoch, prečo je nápad postaviť veľké parkovisko v zelenej dolinke bezmenného potôčika podľa mňa zlý a pre Tatranskú Lomnicu zničujúci. Dôvody, argumenty a fotografie je možné pozrieť si tu.
Medzitým sa konalo verejné zhromaždenie občanov Tatranskej Lomnice. V záležitosti ho považujem za míľnik. Bolo búrlivé, temperamentné, plné výmeny názorov, kriku, potlesku. Prišli aj najvyšší šéfovia firmy TMR, ako aj jej akcionár Igor Rattaj.
Zo zhromaždenia som si odniesol tieto poznatky:
1.
Kým doteraz som odhadoval, že proti stavbe parkoviska je 80 percent Lomničanov, po zhromaždení hovorím, že 95 %. Vychádzam z vystúpení ľudí, intenzity potlesku. Zhromaždenie netvorili fanatickí ekológovia, ale široké spektrum Lomničanov zastúpení všetkými vekovými kategóriami, rôznych profesií vrátane podnikateľov v cestovnom ruchu.
Nie parkovisku bolo hlasné a jednoznačné. Ukázalo sa, že pre Lomničanov je to veľká téma. Hoci zhromaždenie malo tri body programu, na posledný sa ani len nedostalo. O parkovisku a zamýšľanej zjazdovke sa hovorilo tri hodiny.
Dúfam, že to bude dostatočný dôvod pre poslancov mesta neschváliť žiadnu zmenu územného plánu v prospech realizácie stavby veľkého parkoviska. Pri budúcich voľbách by sa mal každý kandidát na poslanca k tejto téme vyjadriť ešte v kampani. Či už je jeho názor taký, alebo onaký, mal by prihliadať na postoj ľudí. Mal by to sľúbiť.
2.
Sú iné a dobré alternatívy ako riešiť parkovanie a rozvoj lyžovania v Tatrách. Parkovisko pod bývalými mostíkmi v Tatranskej Lomnici, či v Smokovcoch po oživení lyžovania tam a prípadnom prepojení oboch lyžiarskych stredísk, nech už bude akékoľvek, sú jedny z nich.
3.
Aj keď používa argumentačné finty ako mnohí z nás, mám pocit, že s akcionárom TMR Igorom Rattajom, ktorý, ako sa zdá, významne zasahuje do tvorby stratégie a riadenia TMR, je možné rozprávať sa. V princípe prezentuje skutočné zámery o čo firme ide. V takom prípade sa dá pokúšať hľadať riešenia.
4.
Môj pocit je, že naopak s výkonnými manažérmi TMR sa hovoriť nedá. Ich argumenty vyvolávajú pocit nedôvery, keď im človek trocha zahĺbený do veci problematiky jednoducho nemôže veriť. Neuveriteľne nafukujú napríklad problém dopravy, obchodný záujem firmy vydávajú za zodpovednosť pred celým Slovenskom a podobne. Neverím, že s týmito ľuďmi, ak neopustia tento prístup, je možné nachádzať riešenia.
5.
Stretávam sa v Tatrách s názorom, nakoniec si to i tak postavia, je už rozhodnuté. No nie je! Vyžaduje to čas, energiu, akciu, ale stále ešte žijeme v systéme, keď si o svojom meste rozhodujeme my. Treba dávať pozor, striehnuť, apetít investora pre projekt je obrovský, ale rozhodujeme my. V tomto konkrétnom prípade, ak by sa to blížilo k najhoršiemu, je v zálohe stále petícia alebo miestne referendum. Petíciu potom treba adresovať mestským poslancom a štátu ako majiteľovi pozemkov, aby na nich nedovolil stavať.
6.
Už aj na zhromaždení mi niektorí ľudia zo strany investora naznačovali, že všetky tie blogy píšem so skrytými záujmami. Popularita, kandidatúra v budúcich voľbách. Pravda je, že z komunálnej politiky kvôli projektom v zahraničí odchádzam. Niektorí ľudia nechápu, že motívom niečo robiť môže byť presvedčenie, túžba zachovať krásny kút prírody vo svojom meste bez ďalších očakávaných benefitov.
Dúfam, že sa podarí zelenú dolinku zachrániť. Snahy stavať rýchlo neutíchnu, treba vec sledovať naďalej, ale verím, že to stojí za to. Keď budem mať 70, chcem sa prechádzať po unikátnej „kockovej“ ceste vo výnimočnom prostredí a stretávať mladých bežcov. Takto rozmýšľa v Lomnici väčšina.
