Hoci bývalý, ale komunista. Ono je to asi ozaj veľmi pravdivé, keď sa povie, že černoch bude vždy černochom, tak isto (až na určité výnimky – týmto pozdravujem nášho bývalého súdruha prezidenta) keď raz niekto komunistom bol, tak ho neprerobia ani zamatové revolúcie, ani vstup do NATO, či vstup do Demokratickej strany.
Najväčším omylom pre DS-ku bolo po návrate k pôvodnému názvu Demokratická strana v r.2007 prijať jedného bývalého vojaka z povolania, ktorý predtým bol členom komunistickej strany. Temer dvadsať rokov po revolúcii nikoho z vedenia strany nemohlo ani vo sne napadnúť, že tento bývalý pracovník ministerstva obrany s utajenými ale živými kontaktmi na súčasnú vládu a jej spriaznené firmy pozbiera po Slovensku svojich bývalých kolegov, a pripravia temer puč v strane.
Dnes tento komunista vo výslužbe chvalabohu už niekoľko mesiacov nie je členom Demokratickej strany, nakoľko vzhľadom na vážne porušenie stanov strany bol vylúčený, pričom oprávnenosť tohto kroku vedenia potvrdili aj príslušné kontrolné orgány strany. Zatiaľ čo každý rozumný človek by si dal s politikou aspoň na určitý čas pohov (povedané vojenskou rečou), náš plukovník v.v. sa ako občan už bez politickej príslušnosti rozhodol zvolať nelegitímny tieňový kongres Demokratickej strany, kde ho jeho kamaráti jednohlasne zvolili za predsedu. Či na záver tohto akože kongresu sa spievala aj internacionála, to sa mi zistiť nepodarilo.
Konečne sa komunista stal predsedom Demokratickej strany, myslím že aj takí súdruhovia, ako Biľak či Husák by boli na svojho súdruha hrdí.
Nuž vyzerá to ako červený, pardón čierny humor, pritom je to choré ako hlavný predstaviteľ tohto divadla. Darmo tento súdruh dostal odpoveď Ministerstva vnútra, že nie je predsedom DS-ky, lebo ním byť nemôže, darmo tento súdruh zaťažuje svojimi fantazmagóriami Ústrednú volebnú komisiu pred voľbami do Europarlamentu, ktorá mu jasne dala najavo, že má smolu, momentálne atakuje súdy, a vymáha si práva byť predsedom Demokratickej strany, tak ako si to asi počas činorodej práce v komunistickej strane vysníval.
Takže vážení, záverom mi neostáva iba popriať súdruhovi vo výslužbe veľa šťastia pri hľadaní svojho navždy strateného sna stať sa predsedom Demokratickej strany na Slovensku, a Vám všetkým, čo ste si to prečítali, poďakovať za pochopenie a podporu Demokratickej strany vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Ozaj nie sme stranou komunistov, mali sme tam bohužiaľ jedného, čert nám ho bol dlžný, ale už nie je, a neostáva mi nič iné ako sa mu byť vlastne vďační – Demokratická strana bude v budúcnosti všetkých bývalých komunistov už zďaleka obchádzať. A s týmto jediným, ktorý sa hral na jej predsedu, si to už Demokratická strana rieši cestou príslušných orgánov činných v trestnom konaní.
