Samozrejme okrem jedného, ktoré rezonuje v týchto dňoch najviac zo všetkých, a to slovo Euro. Jediné, ktoré nám prináša aj radosť či dobrý pocit, aj keď pre mnohých aj trocha obavy či nedôveru. Začalo to podpisom Prístupovej zmluvy k Európskej únii (16. apríla 2003 v Aténach), čím sa Slovenská republika zaviazala k vstupu do Hospodárskej a menovej únie a k zavedeniu spoločnej meny – Euro.
Vtedy sme to vnímali ako niečo čo raz príde, dnes nás od tohto okamihu delí pár dní. Za tých vyše päť a pol roka príprav sme tu mali zopár „Eurodní“, asi najslávnejším obdobím zavádzania Eura na Slovensku bol Počiatkov tohtoročný májový výlet na jachtu J&T v Monaku. Súdruh minister financií šiel obzerať baby na preteky Formuly I, opozícia ho podozrieva, že sa s finančníkmi stretol preto, aby im vyzradil hodnotu, na akú sa mal zmeniť úradný kurz eura s korunou, na čom mali zarobiť milióny korún. Mnohí sme sa tešili, keď Fico vytiahol Počiatkovi žltú kartu, bohužial, tej červenej sa už demokratické Slovensko nedočkalo. Škoda. Tú dostal od premiéra iba Počiatkov spolucestujúci bývalý riaditeľ bratislavského letiska. Nuž, nielen v športe sa dejú čudné rozhodnutia.
Pri eure ešte dve myšlienky. Tou prvou – škoda, že sa nepodarilo revalvovať slovenskej korune 28. mája na 30,000 koruny, určite by sme sa bez tých 12,6 haliera zaobišli, ani eurokalkulačky a takú masívnu kampaň o zavedení eura by sme možno nepotrebovali. Tá začala sloganom Meníme menu, nie cenu, čo mnohí z nás vrátane mňa ani dnes, päť dní pred odpálením eura nechápu. Lebo mne to stále dáva asi taký výklad, že keď niečo dnes stojí 2 Sk, tak po prvom to bude stáť 2 euro – cenu sme nezmenili, iba menu.... Nuž, nevadí, hlavne že ten rohlík čo dnes stojí 1,90 Sk, bude po Novom roku stáť 0,063 Euro a nie 1,90 Euro, ako tvrdí slogan. Ani o eurohalier viac, lebo v tom momente by bol predajca na čiernej listine subjektov s neprimeraným zvýšením cien. A tej už nerozumie asi ozaj nikto, okrem pána Baráta a zopár funkcionárov Združenia slovenských spotrebiteľov. Je na nej aj nejaký gymnastický oddiel či subjekt z oblasti športovej gymnastiky, chudáci, asi budú musieť predať tie prepotené dresy, aby zarobili na pokuty ... Nuž, ďalšie slovo, o to zvukomalebnejšie, je výraz idiot . Keď tak sledujete médiá, tak idiotmi sme sa postupne stali všetci. Najprv novinári, čo píšu škaredé kritické články o vláde, potom aj vláda, o ktorej sa píše, a potom aj obyvatelia, čo sú proti tejto vláde. A samozrejme že toto oslovenie si asi zaslúžia hlavne tí, čo nám toto zákonodárne zastúpenie v posledných parlamentných voľbách zvolili. Takže sme sa stali štátom idiotov. Nebude to určite neslušné slovo, veď napríklad predseda vlády ho používa už temer pravidelne na každej tlačovke, idiotmi sa oslovujú aj jednotliví poslanci počas rozpravy v parlamente. Nuž, idiot. Tiež som si spočiatku myslel, že je to hlboká duševná zaostalosť (starý názov je idiotia, idiocia, nepresne idiotizmus, idiotstvo; príslušný zaostalý sa volal idiot), definícia podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb: IQ je pod 20 (u dospelých, mentálny vek niže 3 rokov). Výsledkom bude pravdepodobne závažné obmedzenie samostatnosti ..., proste hlboká psychická podnormálnosť.
Ale ak zájdeme vo Wikipédii trocha viac do histórie, tak sa dozvieme aj toto:
V starom delení duševného postihnutia (debilita–imbecilita–idiotia) bol idiot najspodnejší stupeň. Ešte dávnejšie sa výraz idiotia používal ako synonymum pre duševnú zaostalosť vôbec. Slovo idiot je odvodené z latinského idiota, idiotes, ktoré je zas odvodené z gréckeho idiōtēs, t.j. prostý človek, laik, osoba bez odborných schopností, zvláštna osoba. Pôvodne sa používalo v mestských štátoch antického Grécka na označenie ľudí starajúcich sa iba o vlastné záujmy a ignorujúcich potreby komunity.
No a sme pri koreni veci. Veď vlastne tá Wikipédia trafila klinec po hlavičke. O čo sa stará v poslednom čase naša múdra vláda a najmä niektorí jej ministri ? O svoje vlastné záujmy, ignorujúc pri tom okolie, spoločnosť, nás....
A sme pri tendroch, ďalšom z najobľúbenejších výrazov posledného obdobia.Aj legendárny Elvis Presley spieval „Love me tender“. Dovolím si voľný preklad textu tohto hitu z roku 1956 v znení vlády R.Fica:
Milujem môj Tender, Milujem ho sladko, Nikdy ho neopustím, Urobil môj život nádherný, Strašne ťa Tender milujem ...
Dnes sa tento song stal hymnou mnohých ministrov, spievajú si ju pri zostavovaní tendrov na štátne zákazky. Najčastejšie na výstavbe a regionálnom rozvoji, doprave, obrane, pôdohospodárstve, hospodárstve ... Najlepšie tendre sú tie, čo sú dobre utajené, tak aby sa o nich maximálne dozvedel niekto z ministrových kamarátov. Len tak sa stávajú transparentnými, proste národnými, slovenskými.
Učebnica zemepisu – kto by to bol povedal, že to bude téma, ktorou sa opakovane bude zapodievať parlament, vláda, prezident....
Poslanci za dvestotisícové platy sa venujú tejto téme viac hodín, ako sa vôbec vyučuje zemepis v školách. Ak sa mnohí z Vás ešte nedávno domnievali (a ja tiež), že školské učebnice sa píšu ako kolektívne dielo dvoch – troch autorov, následne sa redakčne zrevidujú, a po odsúhlasení na nejakej sekcii ministerstva školstva sa vytlačia a distribuujú do škôl, tak sme sa hlboko mýlili.
Ten proces je oveľa zdĺhavejší, to vám zasadajú stranícke predsedníctva, poslanecké kluby, koaličné rady, opozičné rady, raz s SMK, inokedy bez SMK, vláda, parlamentné kluby, grémiá, celý parlament – celý vlastne nie, SNS tam na toto prerokovávanie nechodí, to chodí až priamo za prezidentom, prezident, jeho poradcovia, a stále dookola, a jediné, čo sa stále ešte nevie, ako tie učebnice budú vyzerať. Či sa v nich napíše najprv Košice, a tak Kassa, alebo najprv Kassa, a tak Košice.
Nuž, keby bolo po mne, tak by som zrušil tie maďarské názvy v učebniciach úplne, hoci proti Maďarom a konkrétne SMK nemám vôbec nič. A prečo ? Veď sa tie maďarské „ifjučky“ vedia po slovensky naučiť ešte lepšie, ako sám Ján Slota aj s celou SNS-kou dokopy. Stačilo si len pozrieť zopár večerov jednu zo súkromných slovenských televízií, konkrétne slovensky nikdy nehovoriaceho a nič slovensky nerozumejúceho Istvána Habodásza z Komárom, ktorému stačila vidina výhry troch miliónov korún (nie maďarských, ale slovenských) a naučil sa recitovať po slovensky sťa štúrovec. Aj bez dvojjazyčnej učebnice.
Takže milí priatelia z SMK – sľúbte na tom južnom Slovensku žiakom na školách nejaké prémie – môžete im porozdávať časť poslaneckých platov – a uvidíte, ako za chvíľu sa detičky naučia krásne po slovensky. Ak to nepôjde, treba vymeniť učiteľov, nie učebnice. Ak to nepôjde ani tak, know-how výuky slovenčiny vám prezradí István.
Nuž, a dopracovali sme sa k poslednému termínu: hospodárska kríza.
Zúri všade sťa snehová metelica vôkol nás, len na Slovensku sa ešte neprejavila. A kto sleduje súdruha premiéra, práve vtedy, keď nenadáva do idiotov, tak sľubuje, že na Slovensko ani kríza nepríde. Lebo máme múdru vládu, a tá robí múdre opatrenia, aby sem kríza neprišla. Niečo ako Schengen voči hospodárskej kríze.
Sám premiér Fico je veľmi spokojný sám so sebou a s tým, akú tohto roku vláda robila politiku. Vraj takú, ktorú dnes ponúkajú všetci ako recept na krízu. Pre agentúru SITA dnes perlil: "Čiže aktívna úloha štátu, zásahy do trhu, kontrolné monitorovacie funkcie.“ Nuž, toto tu už niekedy dávno robila KSČ, mala to zakotvené aj ústavou. Tak aj po 89-tom skončila. /poznámka autora/
"Kríza je najdominantnejšia téma, ktorá dnes vôbec existuje v celej Európe a videl som neuveriteľný pesimizmus v očiach premiérov na poslednom stretnutí Európskej rady," dodáva náš premiér.
Ja tiež, keď ho počúvam, mám v očiach neuveriteľný pesimizmus. Jediné, čo mi pomáha ho prekonať, je nádej v to, že splní, čo raz dávnejšie povedal (veď súdruhovia svoje sľuby plnia) - že je to jeho posledné pôsobenie ako predsedu vlády. Po najbližších voľbách sa už chce v kľude venovať rodine a priateľom.
Aj ja by som rád po budúcich voľbách žil v demokratickom štáte....
