Tak je to normálne.
Ale je aj nákup „možnosti pozerania“ stupídnej verejnoprávnej STV za 140 Sk mesačne tiež normálny ?
Čo vlastne je to minimum, pod ktoré už STV nemôže padnúť (...Bože, ako hlboko som klesla...) ako z hľadiska rozsahu, obsahu a najmä kvality (?!) ponúkaného tovaru ? Kedy dosiahne (aj keď si osobne myslím, že už dávno dosiahla) tej úrovne, keď by mne ako divákovi - ktorého ešte tak nerozboleli oči a hlava z toho, na čo pozerá - by sa malo objaviť večer pred televíznymi novinami STV ospravedlnenie za zníženie kvality vysielaného programu a na konci mesiaca dôjsť list z Mlynskej doliny aj s dobropisom na 140 Sk, z dôvodu, že televízia nesplnila mne ako divákovi to, čo sľúbila, a čo som si za 4,65 EUR kúpil...
Neviem, ale ozaj mi nepripadá normálne, aby tento verejno-nesprávny zbojník vysielal takto a v tejto kvalite ďalej, drancoval mesačne 1,3 milióna slovenských domácností o koncesionárske poplatky, chodil každý mesiac niekde na vládu alebo na radu pre vysielanie žobrať milióny EUR, a len čo ich dostane, tak pýta ďalšie. A vyhráža sa pritom, že ak ich nedostane, tak STV skolabuje, spadne, rozsype sa, a čo je najhoršie, nebude môcť vysielať pre verného slovenského divákai ďalej jeho obľúbený Drišľak, či Dnes Vás baví Senzus...
Strašne by ma zaujímalo, prečo sa zabudlo na sľuby predchádzajúceho vrcholového menežmentu STV, že keď pôjdu hore koncesionárske poplatky, tak už ani dotácie zo štátneho rozpočtu nebude STV potrebovať ... Ha-ha-ha.
V apríli 2007 vtedajší riaditeľ Slovenskej televízie Radim Hreha predostrel požiadavku na zvýšenie koncesionárskeho poplatku za televízny prijímač. Z vtedajších 100 korún mal poplatok podľa Hrehu stúpnuť o polovicu. Manažment STV argumentoval investíciami do digitalizácie vysielania a vzniku dvoch nových programov.
Nuž, nevznikli dva, ale iba jeden – reprízovoreprízový športový kanál STV3, ktorý Vás denne šokuje výberom z archívu športových podujatí. Pustíte si ho poobede, opakujú rok starý zápas Corgoň ligy, večer Vám pustia niečo z rok starých letných olympijských hier, a večer strihnú niečo z repríz americko-kanadskej NHL. Pokrytie pár percentné, vysielanie iba cez satelit a káblovky – kde tak či tak platíte za programový balík, či v tom je nejaká STV3 alebo nie je.
STV3 spúšťal už nový riaditeľ Nižňanský, samozrejme ešte pred jeho zapnutím STV-čka zhrabla podporu 90 miliónov Sk. Hoci pár mesiacov predtým sa jej podarilo vylobovať zástrčkový zákon a mesačný koncesionársky poplatok 140 Sk.
Ešte vlani však vydrankal naviac pre chod STV zo štátnych zdrojov 300 miliónov Sk, a tento rok už stihol žiadať dvojnásobok. Pritom rok 2009 začal v rozpočtovom provizóriu, lebo múdri šéfovia televízie neboli schopní dať na papier taký návrh, aby prešiel cez radu STV.
Pred pár dňami dostal tento moloch na vysielanie archívnych slučiek 7 miliónov EUR, a len čo sa objavili na účte STV, prišla na Radu STV ďalšia žiadosť na ďalšie 4 milióny EUR.
Šialené ? Nie, skôr sprosté. Sprosté od vedenia STV, že je také drzé, a miesto toho aby sadlo a riešilo situáciu a urobilo rázne zásahy do organizačnej aj programovej štruktúry, tak sa hrá hru „Kraľu-kraľu, daj vojačka“, v ich prevedení nazvanú „Rado-Rado, daj euro (milióny). Rada STV krčí plecami, ale ani ju vo sne nenapadne vykopnúť vedenie STV z budovy v Mlynskej doline. To pre zmenu plače, že keď nedostane ďalšie peniaze, tak na konci roka bude celá STV v pracovnej neschopnosti. Bodaj by tam už bola včera ...
A divák ? Ten sa napríklad nie z STV, ale z iných médií dozvie, že naďalej sa v tejto firme vyplácajú premrštené honoráre, tvorí sa extrémne draho v externom prostredí, či rastú náklady na využívanie taxislužieb. A to napriek tomu, že výroba vlastných programov STV v tomto roku viazne.
Jediné, čo pre STV neviazne, je každomesačný prílev peňazí zo zástrčkového zákona.
Pritom jednou z najdôležitejších úloh verejnoprávnej televízie by malo byť poskytovanie informácií.
Čo stojí v Ústave Slovenskej republiky ? Tá okrem iného v čl.26 hovorí: (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku.
Nie je ten zákon o koncesionárskych poplatkoch vlastne protiústavný ? Za to, čo mám ústavou zaručené – právo na informácie, prijímanie informácií, vrátane informácií o činnosti orgánov verejnej moci, za to mám a musím platiť ?
A tak sa na záver znova pýtam na to, s čím som začal. Dokedy musím ako nespokojný zákazník platiť za niečo, čo vlastne ani nepozerám, a môže mi to byť ukradnuté ? Čo mi vlastne dnes vie ponúknuť STV také, aby som mohol skonštatovať, že tých 56 EUR ročne, čo im na inkase odvediem, som nevyhodil von oknom, a so mnou to môže povedať ďalších 1,3 milióna registrovaných koncesionárov STV ? Naviac, keď ústavou mám mať zaručené právo na informácie o činnosti verejnej moci, pričom pre ich poskytovanie širokej verejnosti má slúžiť práve verejno-právna STV. A za to by sa ozaj platiť nemalo....
