Pre zaujímavosť modernizácie železničných tratí za účelom zvýšenia traťovej rýchlosti do 160 km/hod úseku Bratislava – Žilina vychádza na 160 miliónov Sk na kilometer dvojkoľajnej trate. Všetko sú to cifry obsahujúce spústu núl, pravdou je aj to, že na financovaní dopravných stavieb sa podieľajú aj kohézne fondy, resp. prostriedky fondu ISPA. Výsledkom by mala byť celková modernizácia dopravnej infraštruktúry Slovenska, s možnosťou prevziať na seba zvýšené nároky na prepravu objemu surovín, tovarov a cestujúcich v rámci EU ale najmä vnútroštátnej prepravy. Značná časť prostriedkov do týchto dopravných stavieb ide aj priamo zo štátneho rozpočtu, ministerstvo dopravy, ktoré je garantom týchto stavieb, je dobre živené. Odmyslíme si teraz tendre na dodávateľov, problémy s riešením výkupov potrebných pozemkov, či rýchlosť a kvalitu jednotlivých dopravných stavieb. Nerozmýšľajme ani nad tým, prečo sa s obľubou stavajú a do užívania odovzdávajú polovičné profily diaľnic, ani nad systémom výstavby jednotlivých diaľničných úsekov, kde skákanie z úseku na úsek pripomína šachový ťah koňom. Nezaťažujme sa ani postupom prác na modernizácii železničných tratí, kde cestujúci majú zväčša dojem, že čím viac miliárd do koľají, tým tie vlaky častejšie zastavujú medzi stanicami a dosahujú nie vyššiu priemernú rýchlosť, ale práve naopak.
Venujme sa diaľniciam, tie sú pozorne sledované očami vodičov (voličov), tešíme sa z každého odovzdaného nového úseku diaľnice, viď minulotýždňových 1500 m na príjazde do Žiliny-Strážova od Považskej Bystrice. Konečne, vydýchli si vodiči, a ďalej stoja v kolónach pred Žilinou... Aspoň môžu sledovať nový úsek v plnej paráde a hútať nad tým, prečo je celý postavený na pilieroch vo výške pár metrov, a vedľa neho v rovine súbežne vedie trasa pôvodnej cesty a železnice. To snáď vedia iba projektanti, dúfam že to vie aj ten, kto to tak objednal, zaplatil a postavil. Vôbec sa potom nemôžeme čudovať, že nám kilometer diaľnice vychádza na 750 miliónov Sk. Pre porovnanie – rozpočet Bratislavy počíta s výdavkami v tomto roku 9,8 miliardy Sk, takže za to by sa postavilo 13 km diaľnice, Košice majú naplánované výdavky pre tento rok 3,2 miliardy Sk, čo by bolo 4,3 km diaľnice. Tieto mestá však majú problémy sami so sebou aj so svojou dopravnou infraštruktúrou, tak ako vlastne dnes už každé väčšie slovenské mesto.
Aby to bolo aj troška zrozumiteľnejšie, 1 km diaľnice za 750 miliónov Sk – to je v prepočte 1010 kusov najmodernejších osobných motorových vozidiel zo Žilinskej automobilky KIA – model pro cee´d typ 2.0 CRDi VGT s výkonom motora 103/140 kW/k, šeťstupňovou prevodovkou s cenou 742 700 Sk. Teda na jeden meter vychádza jedno luxusné slovenské motorové vozítko. Zdá sa vám cena za výstavbu diaľnic akosi vysoká ? Mne tiež, ale vraj je to vysúťažená cena, dodávateľ stavby sa vždy vyberá medzinárodným tendrom za dozoru špeciálneho poradcu NDS-ky. Nech už je aj vysoká, ale nech sa stavia rýchle a kvalitne. Cenu však zvyšujú aj ďalšie aktivity v rámci stavby, je potrebné splniť všetky požiadavky, kladené na výstavbu diaľnice v rámci územných a stavebných konaní.
Ceny za výstavbu diaľnic však navyšujú aj aktivity, ktoré sú často nepochopiteľné, a motoristická verejnosť nad nimi krúti iba hlavami. Jedným z takých „čudes“ je aj zrekonštruované diaľničné obojstranné odpočívadlo na diaľnici D1 v úseku medzi Prešovom a Košicami. Fungovalo ako jediné diaľničné parkovisko na tomto niečo vyše 20 km dlhom úseku diaľnice. V minulom roku NDS-ka ho zrekonštruovala a zriadila tu stacionárne váhy na váženie náprav kamiónov. Súčasťou je aj nové premenlivé elektronické značenie. Rekonštrukcia oboch odpočívadiel stála 110-miliónov korún. Technológia vyšla na 38 miliónov korún. Spolu temer 150 miliónov za zariadenie, ktoré je v prevádzke dva – tri dni do mesiaca.
Ešte nepochopiteľnejšie je to, že keď sa neváži, celé odpočívadlo je uzavreté betónovými panelmi, odstaviť vozidlo môžete až na pumpe v Prešove, alebo v opačnom smere pri Janovíku. Nedáva to žiadnu logiku, naviac na každú manipuláciu s betónovými panelmi musia prísť z prešovského strediska údržby diaľnice ťažké mechanizmy, ktoré sú potenciálnym zdrojom kolízií v tomto úseku diaľnice. Nestačia totiž „premenlivé“ mechanické zvislé dopravné značky, vzhľadom na rozšírenú slovenskú národnú tradíciu obľúbeného nerešpektovania dopravných značiek zdupľováva správca diaľnice každý zákaz ešte betónom. Samozrejme, odpočívadlo má odbočovací pruh, vy v dobrej viere napríklad v noci vojdete naň v 130 kilometrovej rýchlosti s úmyslom odbočiť na parkovisko, a nestačíte sa čudovať, zrazu sa pred vami objavia betónové panely.
Za púhych 148 miliónov Sk nefunkčné čudo. Na záver ešte jedno číslo – pri jednotkovej cene cca 1500 korún za štvorák by sa za túto cenu dal postaviť a vydláždiť 66 kilometrov dlhý chodník široký 1 a pol metra. Porozhliadnite sa cestou z Bratislavy do Košíc autom, či južnou alebo severnou trasou, pri prechádzaní množstvom obcí, kde je práve kvôli chýbajúcim chodníkom osadená štyridsiatka – miesto toho nezmyslu mohli byť postavené všetky chýbajúce chodníky po obidvoch stranách cesty, a ešte by sa aj zvýšilo na iné.
Nuž, miesto toho sa sem-tam odváži nejaký ten kamión a povozia betónové panely po diaľnici. A my vodiči sa budeme čudovať ďalej, prečo sú na Slovensku tie diaľnice také drahé. Pri pohľade na toto parkovisko za 150 miliónov o to viac ....
