Čo sa nepodarilo vlani domácim v Moskve a titul majstrov sveta im vyfúkli Kanaďania, tohto roku im to Rusi vrátili a v kanadskom Quebecku sa stali majstrami sveta oni. Kanaďanom ostali iba oči pre plač.
Ale kto si pozorne prečítal komentáre k včerajšiemu zápasu, nenašiel ani slovo z úst hráčov či funkcionárov Kanady, že boli zlí rozhodcovia, že bol nekvalitný ľad, že fanúšikovia boli pod parou a málo povzbudzovali domácich, že na hoteli sa spalo na veľmi mäkkých posteliach, bla, bla.
„Musíme uznať že súper bol najmä v druhej polovici zápasu lepší a zaslúžene vyhral.“
To sú komentáre Kanaďanov zhrnuté do jednej vety. Ani slovo o vylúčení Nasha za vyhodenie puku v 3. minúte predĺženia, po ktorom v presilovke Rusi dali Kovaľčukom víťazný gól.
A v tom je aj veľkosť a kvalita mužstva Kanady, ktoré „iba“ strieborné medaile prijalo smutne, ale so vztýčenými hlavami.
Viete si ale predstaviť, čo by sa dialo včera, keby na mieste Kanaďanov bol Šuplerov výber ? Ľadovú plochu by fanúšikovia zahádzali tak, že by sa ani nemohol uskutočniť záverečný ceremoniál, hlavného rozhodcu by po viacnásobnej inzultácii museli odviezť do nemocnice, a všetky tlačové agentúry sveta by do neskorej noci chŕlili vyhlásenia hráčov, trénerov a funkcionárov slovenského hokeja, že iba a iba rozhodcovia nám zobrali zlato...
Nuž ale to je vízia, tak ako celá myšlienka, že by sme hrali na týchto majstrovstvách finálový zápas...
Ale skutočnosťou je to, že o rok nás na majstrovstvách sveta čaká už v základnej skupine zápas snov Maďarsko – Slovensko. A my po zápase precitneme a zistíme, že sme ho prehrali ...
