Ako to vlastne začalo
UKIP a voľby do Európskeho parlamentu
Dnes už ani v Spojenom kráľovstve poriadne nevedia ako celý brexit vznikol. Jednoznačné však je, že to malo predohru už vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014, kedy sa nepodarilo ani jednej z troch tradičných strán a teda Konzervatívcom, Labouristom ani Liberálnym Demokratom uspieť. Naproti tomu zožala strana Nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) nečakaný úspech a to až 24 zo 73 kresliel. Toto aj keď nie veľmi presvedčivé víťazstvo a tretie miesto pre Konzervatívcov vystrašilo premiéra Davida Camerona, ktorý samozrejme chcel vyhrať aj v ďaĺších volbách do dolnej snemovne parlamentu. Preto, aby aj voliči UKIP volili jeho stranu, kedže volebný systém vo Spojenom kráľovstve by pri volbe kandidáta UKIP dovolil vyhrať Labouristom alebo Liberálnym Demokratom vyhlásil, že ak sa opäť stane premiérom vyhlási referendum o odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Práve brexit bol hlavnou témou UKIP-u.
Väčšina štyroch kresiel
Voľby do dolnej snemovne Britského parlamentu sa uskutočnili 7. mája 2015 a David Cameron po minulej koaličnej vláde s Liberálami konečne získal po 23 rokoch krehkú väčšinu štyroch kresiel v parlamente. Kreslo do parlamentu však získali okrem priaznivcov EÚ aj jej odporci a to najmä Boris Johnson, ktorý aj ako primátor Londýna slúžil za konzervatívnu stranu a získal si pomerne veľkú popularitu nie len u obyvateľov Londýna. Toto bol dalším dôvodom pre Camerona referendum vyhlásiť a najmä pre to, že Škóti po referende v Spojenom kráľovstve zostali a Briti nezmenili v poslednom referende volebný systém už Cameron predpokládal, že vyhrá. A potom už to išlo akosi samo 22. februára 2016 pred svojím sídlom na Downing street č. 10 vyhlásil, že 23. júna 2016 sa konalo referendum, ktorého výsledky už všetci poznáme.
Theresa May a predčasné voľby
Deň po vyhlásení výsledkov referenda už pomyselne "padla" prvá hlava a tou bola hlava Davida Camerona, ktorý rezignoval zo svojej funkcie napriek tomu, čo povedal pri svojej reči 22. februára. Vtedy povedal, že "Spojené kráľovstvo povedie nech je výsledok referenda akýkoľvek". Kandidátov na predsedu Konzervatívcov a zároveň na predsedu vlády bolo viacero nakoniec to však vyhrala Theresa May. Tá v kampani podobne ako Cameron podporovala zotrvanie v EÚ. Pri voľbe aj po zvolení však už podporovala brexit s dohodou, ktorú počas výkonu svojej funkcie dojednala. Na to, aby mala v parlamente viac kresiel však vyhlásila v roku 2017 voľby. Tieto voľby však boli jednou z jej prvých porážok, pretože už aj tak krehkú väčšinu stratila a v parlamente mala už len menšinovú vládu s podporou Írskej DUP. Zároveň to však bol jeden z posledných zábleskov na zrušenie celej tejto (ako dnes už vieme) brexitovej frašky. Viac o brexite a najmä o vývoji v roku 2019 si môžete prečítať na mojom blogu už 5. januára 2020.
