Predseda víťazného hnutia Igor Matovič bol poverený prezidentkou zostaviť vládu aj napriek tomu, že nemal väčšinu v parlamente. Podarilo sa mu však dohodnúť s predsedami ďaľších toch - dnes už koaličných strán na zostavení vlády. Týmito stranami sú Sme Rodina Borisa Kollára, Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Sulíka a Za Ľudí Andreja Kisku. Práve Andrej Kiska sa však rozhodol aj napriek tomu, že dostal najväčší počet krúžkov do parlamentu nenastúpiť. Naďaľej však čakáme, či zostane predsedom strany alebo sa aj tejto pozície kvôli zdravotným problémom vzdá.
Koaličnú dohodu podpísali lídri týchto strán v krátkom čase a to v sobotu 21. marca 2020 s tým, že ju zverejnia až po podpise všetkých koaličných poslancov. Tento krok je vysoko neštandartný a nie len podľa môjho názoru ním vládna štvorka chce zaviazať poslancov k poslušnosti, kedže len na kandidátke Igora Matoviča kandidovali ďaľšie tri strany a na kandidátke SaS boli ľudia z OKS. Podľa tohto rozloženia sa dá povedať, že až na SaS je väčšina vládnych strán konzervatívna a to isté sa týka aj opozície v ktorej sedia Smer-SD a Kotlebovci-ĽSNS. Toto sa prejavilo aj tým, ako sa aj lídri vládnych strán vyjadrovali, že hodnotové otázky budú riešené aj v koaličnej dohode, kedže by sa na základe hlasovania o potratoch mohlo ľahko stať, že by sa niektorí poslanci OĽaNO a SaS mohli od koalície odrhnúť a vyjadriť vláde nedôveru. Na druhej strane však máme poslancov Sme Rodina a Kresťanskej únie, ktorá je súčasťou OĽaNO, ktorí by zasa nedopustili ani registrované partnerstvá a potraty ba zrušili. Tieto témy teda môžu byť najspornejšie vrámci koalície a musia byť precízne vyriešené už v práve spomínanej koaličnej dohode. Ja ako sympatizant PS/Spolu to však vnímam ako nešťastné, pretože konzervatívci (ktorých mame jasnú väčšinu v parlamente) nám vždy chceli potlačiť dnes už samozrejmé práva a nechcú nám dovoliť viac sa otvoriť. To v kombinácií s tým, že už dnes sme v EÚ jednou ak tie úplne najrasistickejšou krajinou môže znamenať ešte viac homofóbny prístup nie len k odlišným rasám a náboženstvám, ale i k LGBTIQ+ komunite.
Poďme sa však pozrieť na pre mňa najväčšie sklamanie a tým je jednoznačne rozdelenie vládnych postov, kedy OĽaNO dostalo tie najlukratívnejšie posty a ostatný budú mať len veľmi slabé komptencie. Jasným príkladom toho je strana Sme Rodina, ktorá bola síce druhou najsilnejšou kaoličnou stranou vo voľbách, dostala však len tri pozície vo vláde. To by samo o sebe problém ani nebol, no ak sa pozrieme aké posty to sú, to už môže určité znepokojenie vyvolať, pretože aj napriek tomu, že ich program je zameraný najmä na dopravu (ktorú dostali), ale i na obranu, ktorú si aj napriek tomu, že jeden silový rezort už mali nechali OĽaNO pre seba. Takto by sa dalo pokračovať aj s SaS, ktorý boli nútený vzdať sa ministerstva financií. Strana Za ľudí je jediná, ktorá môže byť v tejto situácií spokojná, pretože dostali svoje priority. A tými su eurofondy a spravodlivosť. Nám len zostáva dúfať, že Igor Matovič nebude rovnako nespravodlivý aj v budúcnosti.
