Čakáme na čakanie, čítame zaručené správy, kedy sa všetko obráti a bude zas lepšie. A môžeme stále čakať, na rozviazanie pracovného pomeru, registráciu na úrade práce, na inzerát v novinách, alebo na ďalšie sociálne dávky. Alebo sa predsa všetko zmení a budeme si opäť vážiť aj tú obyčajnú prácu, ktorú sme mali a ktorá nás živila.
Urobme si jednoduchú analýzu, bez ohľadu na to, čo nám hovoria zaručení odborníci, ktorí sa vyrojili, ako huby po daždi. Celkovo priemyselná výroba klesla takmer o polovicu. Naschvál použijem ako príklad priemysel, pretože je to odvetvie, ktoré na rozdiel od finančného sektora naozaj tvorí hodnoty. Všade nás bombardujú globálnym poklesom spotreby o 20%. To nie je také vysoké číslo, a niekedy nieje zlé ani sa uskromniť. Lenže kto vysvetlí zvyšný rozdiel medzi výrobou a spotrebou. Niečo tu nesedí. Buď existujú obrovské skladové zásoby a žili sme v období nadvýroby a výhľade lepších zajtrajškov, alebo jednoducho, zverejnené správy nie sú správne. Ak je to tak, dobre, aspoň nemusíme podliehať panike a môžeme stále veriť, že za chvíľu bude všetko v poriadku. Nemusíme vedieť, že skutočnosť je ešte horšia a beznádejnejšia. Lepší je však variant nadvýroby, v tom prípade zákonite skôr alebo neskôr nastane bod zlomu a prevádzky nevyhnutne ožijú. Otázne je kedy sa to skutočne stane a ako dlho bude trvať oživenie, či ešte bude pre koho vyrábať alebo či miesto na trhu zatiaľ neprebral niekto lepšie pripravený. Úlohou na najbližší čas je teda vymyslieť spôsob, ako tento čas preklenúť a neprepadnúť frustrácii. Vydržať (usmievať sa, vyžarovať optimizmus a šíriť nádej... bodaj by to stačilo!).
Nemá zmysel komentovať reakcie a opatrenia vlády. Je diametrálny rozdiel medzi zverejnenými vyhláseniami a skutočnosťou pri ich uplatňovaní. Hlavne vtedy ak stanovené podmienky nie sú aplikovateľné na takmer žiadny podnikateľský subjekt (nehovorím o silenej kúpe nového auta). Taktiež nemá zmysel komentovať politiku finančných inštitúcií, ktoré nám zvykli natláčať peniaze aj vtedy, keď sme nič nepotrebovali. Teraz sa schovávajú za oddelenia rizík a analýz a stále sa tvária múdro, ale financie úž dostupné nie sú. Ak sa aj nájde spôsob, ako zvýšiť svoj kredit a získať nevyhnutné zdroje, schvaľovanie akejkoľvek pomoci trvá dlho a nikto nezaručí, že bude aj schválená. Iste, je jednoduché urobiť vyhlásenie, ale uviesť ho do reality sa nedá zo dňa na deň. Zvlášť, keď chýba určitá, nazvime ju „politická vôľa.“
V podmienkach globalizácie sa trh postupne vyčistí a nájde svoju rovnováhu. Tak hovorí ekonomická teória. Nehovorí o stratách, pokrivených životoch a neistote, ktorej prežívanie je jednou z najhorších vecí v živote človeka. O to viac, keď žijeme v materiálnej spoločnosti, ktorá je založená na hmotných statkoch (a na pohodlie sa veľmi ľahko zvyká).
Nie, nechcem povedať, že situácia je zlá a nik nám nepomôže. Nechcem povedať, že za neistotu, ktorú prežívame môže niekto iný. Každý pád je len predzvesťou rastu. Čím hlbší pád, tým vyšší rast, na konci tunela je vždy svetlo. Máme morálny záväzok dostať sa tam a chytiť ďalšiu vlnu, podľa možností pri čo najnižších stratách.
Chcem povedať len to, že držím palce všetkým tým, čo sa nevzdávajú!
