Manipulujeme s ľuďmi, s udalosťami, ale vždy z ústrania. Nikdy nie na verejnosti. Verejná mienka je zatiaľ v plienkach, ľudia radšej mlčia. Vymývanie mozgov však pokračuje. Niektoré udalosti sa vymykajú z hraníc chápania. Ľudia sa stále boja povedať otvorene svoj názor, čo dáva priestor tým silnejším a dravším. Naozaj zvrátená logika obhajovať viacnásobného vraha argumentom, že jeho obete boli slabé a aj tak by neprežili. Vlastne im pomohol. Poviete si, že je to absurdné, stačí však ísť na vyšetrenie do nemocnice, skúsiť vyriešiť banálny súdny spor alebo dostať deti prirodzenou cestou na školu. Česť výnimkám. Na tie si treba dať pozor. Pomaly sa hranice božstva zmenšia, možno zaniknú a výnimiek bude stále viac. Práve to sú ľudia, ktorí držia nad nami ochrannú ruku.
Sedíme na porade a rozmýšľame o novom prípade. Dnes nám to ide pomaly, nechce sa nám.
- Počúval si správy? – spýtam sa po dlhšej odmlke Miša
- Hej, nehoráznosť. Ten, čo by sa mal najviac starať, na nás úplne kašle. Obhajuje sa nízkou kvalitou a mizernou konkurencie schopnosťou.
- Ja som nepočúvala, o čo ide?
- Desaťročné daňové prázdniny pre zahraničného investora. Nepoviem, pri strategickej investícií, ale výroba batožiny, tu niečo smrdí. Na to nepotrebujeme zámorský patent – pokračujem v analýze správ.
- Potrebujeme cudziu menu, o to ide. Samozrejme niekomu ide aj o zaplnenie vlastných vreciek – dodá Mišo.
- Je to kruté, ale najväčšou sviňou v tomto štáte je štát sám, vďaka tým, ktorí ho reprezentujú, aj vinou nás, občanov.
Náš nový klient sa dostal do problémov. V celej nahote odhalil byrokratickú nezmyselnosť a dvojstrannosť zákonov. Vraj zákony platia pre všetkých. No určite. Bežný človek ich musí rešpektovať, ale štát je asi niečo viac. Mnohé zákony sú prijímané len preto, aby boli na papieri. Za takýmto postupom by bolo nezmyselné hľadať zmysel.
V každom vyspelom trhovom prostredí je asi normálne, že daňoví úrad dlhuje domácemu podniku skoro rok nie malé úľavy na daniach. To všetko len pre proexportnú orientáciu. Iste, štát na nadmerných odpočtoch prerába, ale kto za to môže? Nie všetci sú vinní.
Náš klient sa rozhodol investovať. A vo svojom plánovanom cash-flow počítal aj s vrátenými daňami. Platba od daňového úradu neprišla. K tomu sa pripojili ďalšie nevhodné udalosti. Podnikanie a prostriedky firmy sa obmedzili na minimum. Nasledovala porada s právnikom, sťažnosť a vyhrážka posunutia celej veci na súd. Príslušný daňový úrad zareagoval okamžite – opätovnou daňovou kontrolou. Údajne pre nedostatky v dokumentácií. Klient má zmrazený účet a je na najlepšej ceste skrachovať. Samozrejme, čas beží. Takto vyzerá proklamovaná spravodlivosť, domáci a zahraniční.
- Čo si o tom myslíš Petruška?
- Neviem, ale proti Štátu sme ešte nevymáhali. Je to choré.
- Máš pravdu, choré, ale zákonné.
- Ako chceš potom s takýmto zákonom niečo dosiahnuť?
- Obrátime sa na dobrého právnika a posúrime ho – navrhne Michal.
- Myslím, že nemá šancu. Tie úplatky by boli väčšie ako výnos. Čiže neekonomické. Najlepšie by bolo keby sa do toho obul niekto za nás.
- Keby, keby, boli by sme... v ôsmom nebi? – zavtipkuje Michal.
- To vieš, ale určite by sa nám žilo lepšie. Menej stresu, viac času na záľuby. Štát je vlastne náš sused. Ako by sme sa mohli zachovať ku zlému susedovi, s ktorým však musíme stále dobre vychádzať?
- Ja by som naň poslala VNPéčku.
- To by asi nešlo, predstav si takéto podmienky: žiadna VNPéčka, žiadni dobrí známi, deti nemajú čo jesť a blížia sa Vianoce.
- Musím sa zamyslieť. Miško, čo by si urobil ty?
- Normálka. Zahral sa na samozvaného exekútora. Najskôr bitka, potom majetok, rodina, žena, veď vieš ako to chodí.
- Neviem a prosím ťa nechoď do detailov. Ako koruna tvorstva, bože, chlapi. Len bitka, privlastňovanie, podmaňovanie. Ani z očí vám nič dobré nehľadí.
- Tak načo sa potom pýtaš? Čo vás – ženy, potom vlastne na tých darebákoch priťahuje? Prežitie rodu?
- Sprosták.
- Dóbre, povedali ste si pár teplých slov, zvyšok si môžete nechať na inokedy. Tak čo, Petra, čo by si urobila s tým susedom? – snažím sa vrátiť spať k nášmu klientovi.
- Jednoduché. Ohovorila na celú dedinu. Pred každým a ešte aj niečo pridala. To by sa potom diali veci.
- Hej, nenávidela by ťa polovica dediny.
- No a čo. Aspoň by deti mali štedrého Ježiška.
- Pekná myšlienka, ale my potrebujeme ohovoriť štát a nesmie sa to obrátiť proti nám.
- Ale veď to vlastne vôbec nie je problém. Budeme sa vydávať za niekoho iného a ponúkneme Top story nejakému známemu vierohodnému časopisu. Neverím tomu, že by sa nevrhli na dobrú reportáž. Peniaze, chápeš, každému v podstate ide o peniaze – chytí sa načrtnutej myšlienky Mišo.
Vlastne obaja majú pravdu. Je to jednoduchá myšlienka, dokonca prirodzená a Mišove nápady tentokrát vôbec nie sú zlé. Na špičke ľadovca je určite človek, ktorý má moc a vlastné záujmy. Tohto človeka nemusíme identifikovať. Určite sa cíti neohrozený. Bude stačiť ak mu narušíme rovnováhu. Každá pozícia môže byť ohrozená, závisí na cene a momentálnych požiadavkách súperov. Ak sa nám podarí plošný výpad, je veľmi pravdepodobné, že chytíme dotyčného do siete a vôbec o tom nemusíme vedieť. Ak sa cíti pánom situácie, tá sa mu potom o to ľahšie môže kompletne vymknúť z rúk.
Namiesto bulváru sme sa rozhodli pre seriózne periodikum. To číta viac rozumných ľudí a uverejnené články majú váhu. Bulvár vie rozvíriť prach, ale vždy len zasvieti a zhasne. Serióznosť nie je zahrnutá v cene. Dohodli sme si stretnutie s reportérmi vplyvného hospodárskeho denníka. Ešte šťastie, že sme len malá krajinka, nemusíme chodiť ďaleko. Naši noví priatelia si prezreli profesionálne spracované podklady. Príbeh ich zaujal, ale konečné slovo má editor denníka. Poďakovali sa za dôveru a sľúbili skorú odpoveď.
Výsledok sa dostavil hneď na druhý deň. Bohužiaľ negatívny. Podľa nich sme v práve, ale celé pozadie je príliš konfrontujúce aby to pustili na vlastných stránkach. Potrebovali by viac informácií, aby obstáli v prípade komplikácií. Inak by si mohli poškodiť reputáciu. To síce chápeme, ale aj my máme reputáciu. Získať a stratiť dobré meno, to sú dve diametrálne odlišné veci. Tadiaľto cesta nevedie, no aspoň sme sa nerozišli v zlom. Popriali nám úspešné vyriešenie prípadu a rozlúčili sme sa. Publicitu si musíme zabezpečiť sami.
- Nebude to také jednoduché, ako som myslel – zamýšľa sa Mišo.
- Bolo aj horšie.
- Prečo musíš vždy všetko zľahčovať?
- A nie?
- Čo a nie?!
- To máme teraz vyhlásiť trojdňový smútok? – nedám sa.
- Michal, čo ti je? Však sme len začali, je veľa možností, niečo vymyslíme – ukľudňuje situáciu Petra.
- Prečo sa ho zastávaš? Stále je všetko v pohode a výsledok žiadny.
- Čo sa robí, prečo si podráždený? Naozaj sa nič nestalo? – už vážnejšie vyzvedám čo je vo veci.
- Nie, vôbec, vlastne - Ondro mal nehodu. Je v nemocnici na pozorovaní.
- Preboha, čo sa stalo?
- Včera keď sa vracal domov nabúral do neho nejaký debil. Nezvládol riadenie pri predbiehaní.
- Ako je na tom?
- Bol v bezvedomý, zlomené rebrá a noha a lekári majú podozrenie na vnútorné krvácanie. Prepáč som nervózny.
- Zober si voľno, choď za ním.
- Čo zákazka?
- Nejako to zvládneme. Tak už bež.
- Ďakujem, máte to u mňa.
Super. O dve zdravé ruky a hrsť nápadov menej. Zvládneme to, hlavne aby bol Ondro v poriadku.
- Teraz čo?
- Ako som povedala, je viac možností. Niečo vymyslíme.
- Hnevá ma to.
- Všade len sľuby a sľuby. Žiaden výsledok. Len sa dostať ku korytu. Malá kopa pýta viac.
- Petra, dajme si oddych. Mohli by sme sa stretnúť večer v bare. Pozývam ťa.
Spolu s Petrou sedíme v našom obľúbenom bare u Anjela, popíjame vínny strik. Škoda, že nám nevyšla reportáž, a k tomu Ondro. Budeme ho musieť ísť pozrieť. Objednáme ešte jedno kolo, o chvíľu barman donesie repete. Na stôl nám pokladá tri poháre, asi nejaké nedorozumenie.
- Prepáč, ale dva striky dnes stačia.
- Akože, nie ste tu traja? – prekvapene sa spýta čašník – náš kamarát.
- Dnes nie.
- No už som rozlial, a späť to neodnesiem.
- Čaute!
No samozrejme, Mišo. S primeranou dávkou drzosti ohlasuje svoj príchod.
- Ty tu čo robíš?
- Ste moji najlepší priatelia. Nemôžem vás nechať v štichu.
- A čo Ondro, ako sa má?
- Je to lepšie, vyšetrenia dopadli dobre. Pustia ho do domácej liečby. Keď už máme zákazku, tak ju treba bezpodmienečne splniť. Aj keby som mal behať pred úradom vlády s letáčikmi.
- Letáčiky? Michal ty si mal pracovať v reklame – zaujme ma Mišova myšlienka.
- Prečo?
- Ty nikde behať nemusíš, je to dobrý nápad. Behať môžu iní.
- Tomáš, stále neviem, na čo myslíš.
- Vysvetlím. Myslím, že môžeme našu vec celkom jednoducho posunúť ďalej. Opozícia je v poslednom čase nervózna. Nemá v rukách žiadne tromfy, pomôžeme im. Dáme im naše materiály, informácie a teda dôvod zaútočiť. Popritom necháme vytlačiť nejaké jednoduché letáky, ktoré nepriamo upútajú pozornosť na prípad. Niečo v štýle štátnej pomoci. Politika je len otázkou vyššej politiky. Každý si bude myslieť, že získal. Pravdepodobne aj získa, ale získame aj my.
V podstate v tejto zákazke o veľa nejde, nemuseli by sme si komplikovať život, ale aj tak, takéto riešenie môže byť zaujímavé. Je dôležité mať prostriedky, motív na realizáciu, ale dôležitejší je predsa len nápad. Môžeme len získať. Zneužijeme tých, ktorí denno-denne zneužívajú nás, občanov. Podľa nášho klienta za daňovým úradom stoja ľudia zo silnej lobistickej skupiny priamo prepojenej na súčasnú vládu. Ak využijeme politikov z opozície, získame obrovskú nátlakovú silu, ktorá spolu s médiami môže tvoriť smrteľný kokteil.
- Už rozumieš, ako som to myslel?
- Áno, je to dobrý nápad. A Petra predsa má známeho v politike. To by šlo! Petra dúfam, že sa ešte stýkaš s tým zvieraťom?
- No prepáč!?
- Nevykrúcaj sa, stačí keď odpovieš áno alebo nie.
- Čo som na výsluchu. Čo si to vlastne dovoľuješ? Čo si o mne myslíš? Mám sa naštvať? To si ma ešte takú nevidel. Ak máš nejaký komplex, choď si ho riešiť inde. Takto sa to vážne nedá. Ak tu mám byť len kvôli povinnosti, tak môžem odísť. Chápeš? Nie si o nič lepší. Takéto správanie si jednoducho vyprosujem! – zaútočí na Miša.
- Prepáč, že ťa prerušujem, ale dnes akosi nechápem. Sa mi zdá, že teraz si to ty, kto má nejaké neodventilované tlaky.
- No jasné, ty máš vždy pravdu. Vieš čo, zober si veci a vypadni! Už ťa nechcem ani vidieť.
Asi sme moc oddychovali. Mišo zase vyrýva a Petra mu to patrične vracia. Tento rozhovor asi nepochopí ani jeden návštevník baru, okrem nás. Nie je dôvod sa uraziť. O chvíľu sa už s chuti spoločne smejeme.
- Hej, občas sa vidíme.
- Vynikajúco. Môžeme rátať s „vašou pomocou“, excelencia?
- Samozrejme. Ľud môj, povstaň, je čas bojovať.
- Ó ďakujem moja pani. Si naša posledná nádej.
- Ja viem!
Naozaj čarovné miesto s jedinečnou atmosférou. Bohovia nás majú radi, možno práve preto sa to tu volá u Anjela. Je to len zhoda náhod, alebo... svätá realita? No teraz nie je čas zamýšľať sa nad výhodami alebo nevýhodami všemohúcich priateľov. Ešte dnes večer musíme pripraviť potrebný materiál pre Petrinho známeho a taktiež zákazku pre tlačiareň.
Na druhý deň sa Petra stretla so svojím známym. Nevýrazný chlap, zhodou okolností bývalý spolužiak a vysoký funkcionár momentálne opozičnej strany. Porozprávali sa o zážitkoch, postrehoch a medzi iným aj o politike. Petra vyšla na prirovnanie dnešných pomerov s naším prípadom. Vraj veľmi zaujal. Bodaj by aj nie. Je to prostriedok, ako sa dostať späť k moci. Známy by chcel vedieť viac na čo ho Petra odkázala na svoj prvotný kontakt – Miša.
Ešte v ten istý deň Mišo utekal na dohodnutú schôdzku. Perfektne pripravený a pod cudzím menom. Odovzdal všetky doklady, pridal pár postrehov. Aby nevisel náš prípad len na nespoľahlivých politikoch, radšej sme sa poistili. Čím viac ľudí bude vedieť o našom klientovi, tým rýchlejšie dosiahneme riešenie.
Za pár korún sme nechali vytlačiť niekoľko tisíc letákov. Väčší počet, nižšia cena. Roznos letákov zabezpečí študentská agentúra. Aspoň si zarobia na pivo. Pomôžeme si navzájom. Mišova myšlienka prišla do reality úžasne rýchlo. Na druhý deň ráno môžeme v hlavnom meste vidieť pár študentov oblečených v červených tričkách s logom neexistujúcej agentúry. Každý záujemca dostane dobrovoľne alebo nedobrovoľne letáčik. Nedá sa hovoriť o prirodzenom výbere. Študenti s letáčikmi nepostávajú na periférii alebo v rómskej osade, ale pri významných inštitúciách, kde je veľká pravdepodobnosť stretnúť vplyvných ľudí. Ďalšia skupina roznášala letáky po vytypovaných obytných blokoch. Úplnou náhodou práve tam, kde sú služobné byty poslancov, sudcov, malých či veľkých rýb a iných „zvierat“. Takto budeme pokračovať do konca týždňa. Niekto sa toho chytiť musí.
Prvý výsledok sa objavil v podobe malej správy v straníckom týždenníku. Nasledovala televízia, noviny a vzniknutý tlak viedol až ku stretnutiu ministra hospodárstva so zástupcami opozície v novej politickej diskusnej relácii. Čas hrá aj tak proti nám a klientovi, pretože byrokracia je príliš pomalá. Na naše šťastie práve v tomto čase požiadal významný potencionálny zahraničný investor o daňové prázdniny.
Koalícia chce privábiť investície, oživiť ekonomiku. Opozícia im nič nedaruje. Najskôr si treba urobiť poriadok s domácimi podnikateľmi. Všetci im sľubujú pomoc, ale ako to je v skutočnosti, najlepšie vidno na našom prípade. Je pravda, že je možno jediný svojho druhu. V každom prípade je to silná karta. Hlavne vtedy, keď sa zahraničný investor začne otvorene zaujímať o záruky vlády a zvažuje aj susednú krajinu. Všetko nám hrá do karát, stačí len vydržať.
Do troch týždňov sa všetko vyjasnilo. V práve bol samozrejme náš klient a pár ľudí na daňovom úrade si to odskákalo za iných. V skutočnosti sa nič nestalo. Došlo len k výmene kancelárií a prémie nedosiahli zvyčajnú hodnotu. Nebolo až také ťažké vyhrať túto vojnu. Protivník bol jasný, aj keď skutočný „agresor“ zostal utajený. Majiteľ firmy ocenil náš nápad a autorské práva. Naozaj jednoduchý nápad, pritom nenáročný na prácu a kapitál. Jediné, čo ho hnevalo, bolo, prečo na to neprišiel sám. Úrodu však zberajú aj mnohí ďalší, ľudia, ktorí taktiež vyťažili zo vzniknutej situácie a mohli si posilniť svoj vplyv. Nevedia, že existuje maličká firma, ktorá vie plniť sľuby a miešať karty. Hlavne pomôcť.
V parlamente sa nenudili, televízii stúpla v neskorších nočných hodinách sledovanosť a bežná tlač si tiež prilepšila. Nehovoriac o krčmách. Ľudia sú svine, hlavne vtedy, keď majú čo rozoberať a kritizovať. Výsledný efekt je podstatne lepší ako sme čakali. Konečne, aj keď iba na chvíľu, pri našom pracovnom stole opäť zavládla správna atmosféra. Eufória, majstrovské dielo, len autor je neznámy.
... pokračovanie zajtra ...
(Veľakrát čítame v novinách, že krachol nejaký podnik, alebo holding, síce, ten nikdy nekrachne, len na papieri zmení majiteľa. Odbory sú nespokojné, konkurz a speňaženie nepostupuje ako má. Zamestnanci nedostali vyplatené mzdy. Stúpa nezamestnanosť a sociálne napätie. Koľkokrát sme už čítali podobné vety. Rok dozadu by sme to nezobrali. Neverili by sme si. Dokázali sme pomôcť len pár ľuďom. Teraz si môžeme dovoliť riskovať, vrhnúť sa na zdanlivo nemožné.)
