- Myslel som si, že budete vyzerať inak.
- Až tak veľmi nespĺňame predstavu o vymáhaní? – spýtam sa s úsmevom.
- Nie, to nie, len neviem, či nám dokážete pomôcť. Mali sme dvoch právnikov a dosiaľ to bola len strata peňazí.
- Tak sa ich zbavte.
- Prosím?!
- Ako som povedal, zbavte sa ich. Teraz sa nepotrebujete sa hrať o hodinovú tarifu a o čas. Ak správne predpokladám ten aj tak nemáte.
- Zastupujú nás...
- Vy nepotrebujete zastúpenie, potrebujete pomoc.
- Ja vás chápem, chcete nový kšeft, ale my si nemôžeme dovoliť riskovať.
- Každý to nazýva inak, u nás to voláme jednoducho plytvanie.
- Tu nejde len o mňa, momentálne zastupujem stovku ďalších ľudí.
- Tí by asi neboli potešení, keby vedeli, že ste cestovali ku nám zbytočne. Takže k veci. Zastupujete ľudí, ktorí sa ocitli nad okrajom existencie. Z akých príčin, to je teraz vedľajšie (vedľajšie to určite nie je, ale k tomu sa tiež dostaneme). Šesť mesiacov dozadu nevyplatené mzdy, to nie je dobré. A firma peniaze nemá.
- Je to beznádejné, však?
- To sú vaše slová. Chcete im uveriť?
- Nie, vlastne... ale čo sa dá robiť?
- To čo vám teraz poviem, bude možno z vášho pohľadu svinstvo. Pre nás je to len obchod. Nehovorte mi, že ste nevedeli a nevideli, ako sa tuneluje firma. Bolo vám fajn, všetko išlo ako predtým, len hotovosť mizla. Pokým nebolo neskoro, neurobili ste nič.
- Nemáte...
- Pravdu? Neklamte sami seba. Pomôžeme vám a teraz pravidlá hry. Budete robiť presne čo povieme. Všetci a okamžite. Urobíte niečo inak a končíme. Budete hrať na vlastnú päsť a končíme. Ešte niečo, nechcem vidieť niekde v médiách ani len zmienku alebo nepatrnú spojitosť s VNPéčkou. Ani teraz, ani v budúcnosti.
- A garancie?
- V kolektívnej zmluve asi máte dojednané nejaké. My však nie sme v socializme, môžem vám dať len sľub, že chcem pomôcť.
- To sú tvrdé slová, ale čo vlastne chcete robiť?
- Ak sa vaša predstava spája s tým, čo ste robili roky, tak urobíme niečo, čo bude skutočne fungovať.
- Teda?
- Obchodné tajomstvo.
- Neviem, naozaj neviem.
- Pozrite sa na seba, nemáte čo stratiť. Je to najvýhodnejší obchod vo vašom živote, v podstate bezrizikový. Aj tak, už nemáte čo stratiť.
- Asi som blázon alebo viete ako na to. Ako začneme?
- My sme už začali, už vtedy, keď ste sa ohlásili, že prídete. Odteraz budú všetci mlčať. Od zajtra už nik zadarmo nerobí. Nik. Ráno o deviatej vás budú pred závodom čakať dva autobusy, pôjdete robiť štrajk. Aj guláš je zabezpečený.
- Tým nič nezískame a zajtra musíme expedovať.
- Ešte lepšie. Dá sa zariadiť zmätkovitá dodávka? – vyzvedám.
- Dá, ale to by bol náš definitívny koniec.
- Dobre, urobíme to takto. Zajtra štrajk. Pozajtra chybná dodávka.
- Ste blázon. Nemal som sem chodiť.
- Matej, počkaj. Nebuď krátkozraký. Pravos je odpísaný. Tie kurvy z IdDeKa sa budú nabaľovať až do konca. Nesmiete ich živiť. Odtiaľ pomoc nepríde. Stále je o vás na trhu záujem, iba znížime cenu akcií. Ak to pôjde takto ďalej stratíte všetko. Ja ti neponúkam len vyplatenie miezd, ale aj perspektívu – čo najpresvedčivejšie sa snažím zapôsobiť.
- Dokázali by ste to?
- Preto podnikáme a prosím prestaň mi vykať. Aj tak som mladší a tento rozhovor môžeme dokončiť ako priatelia. Ruku na to?
- Platí.
- Som rád, držte sa zajtra. Chcem to vidieť v správach.
- Spoľahni sa.
- Už sa stalo. Tak zatiaľ.
Pravos je dcérska spoločnosť firmy IdDeKo. Tú riadia traja ľudia, jeden vysoký stranícky príslušník. Ten všetko začal. Pri odštátňovaní sa dostali za lacné peniaze ku viacerým firmám. Pravos mal dobré meno v zahraničí a vybudovaný trh. Novým vlastníkom sa však hospodárenie vymklo z rúk. Rýchlo vyčerpali zdroje, peňažné toky vyschli a nevracali sa späť do výroby. Z perspektívneho podniku zostalo len torzo. Zastaralé stroje, schátrané stavby, nevyplatené mzdy, rozpadnutá infraštruktúra. O firmu síce prejavil záujem významný investor, ale vďaka nízkej skutočnej hodnote a neprimeraným požiadavkám predávajúcej strany, sa svojho zámeru vzdal. Následne sa vlastníci rozhodli vytunelovať, čo sa ešte dá a dostať firmu do likvidácie. Našťastie potencionálny investor sa stále nerozhodol v alokácii svojho rozšírenia. Ak by sme ho dokázali presvedčiť, resp. ponúknuť výhodnú cenu, máme stále šancu.
Nie je to len obchod. VNPéčku sme nezaložili iba na vlastné obohatenie. Mala to byť ideálna cesta medzi ziskom a stratou svedomia. Pracujeme v ústraní, v tichosti. V šere síce z času na čas pribudne nový pár svietiacich červených očí našich nepriateľov, ale viac párov zmizne. Nie sme dosť veľká odmena za vyčkávanie. Teraz na peniazoch až tak veľmi nezáleží. Vieme ich zarobiť. Nemusíme pracovať kvôli maximalizácii zisku. Vlastne kazíme ekonomické teórie firmy. Nech, teórie sú dané vždy konkrétnymi podmienkami. U nás historickou tradíciou. Len treba rozlišovať dobrých a zlých podnikateľov, aj zbojníkov.
Veľakrát čítame v novinách, že krachol nejaký podnik, alebo holding, síce, ten nikdy nekrachne, len na papieri zmení majiteľa. Odbory sú nespokojné, konkurz a speňaženie nepostupuje ako má. Zamestnanci nedostali vyplatené mzdy. Stúpa nezamestnanosť a sociálne napätie. Koľkokrát sme už čítali podobné vety. Rok dozadu by sme to nezobrali. Neverili by sme si. Dokázali sme pomôcť len pár ľuďom. Teraz si môžeme dovoliť riskovať, vrhnúť sa na zdanlivo nemožné. Uverili sme, že sme nad vecou. Je to veľká výzva. Je pekné tešiť sa z roboty, ale ešte krajšie pracovať pre potešenie.
Bol by hriech chodiť len tak okolo horúcej kaše a čakať, že vychladne sama od seba. Nie! Nemá kto vyplatiť mzdy? Dobre. Firma krachuje? Dobre. Pár ľudí má pekné domy a zabezpečený život? Dobre. Na úkor iných? To veru nie. Nie sme v stredoveku, ani v otrokárskej spoločnosti. Tie peniaze na platy zoženieme, čo by voda horela, alebo kanadský šindel na strechách vlastníkov.
Prešlo pár dní, kým celozávodný štrajk priniesol viditeľné výsledky. Spustili sme premyslený proces, a pritom neprehľadný. Niekedy stačí vyvinúť malú energiu aby sa dali do pohybu veľké veci. Takto z úzadia môžeme poťahovať za tie správne nitky.
Pravos prestal vyrábať, posledné dodávky boli nepredajné. V médiách sa objavila veľká reportáž o tunelovaní a sociálnom napätí v regióne. Samozrejme aj s fotodokumentáciou a konkrétnymi informáciami. Tentokrát nám článok vyšiel bez problémov, dokonca priamo od známeho redaktora. V mestskej lokalite ľudovo nazvanej Zbojnícky vŕšok, má „kinder manažment“ postavené nové domy. Pri každom dve autá, nádherné okolie. Naozajstný luxus. Naproti tomu chátrajúca fabrika a výpovede nešťastných zamestnancov. Beznádejná situácia firmy, ktorá je vďaka zlému hospodáreniu odsúdená na zánik. Naším plánom je opäť otvoriť rokovania s potencionálnym investorom o kúpe spoločnosti. Vzájomné stretnutie máme dopredu dohodnuté.
- Večeru máme o siedmej, obleč si nejaké pekné šaty a tak o dve hodinky pôjdeme – podpichujem Petru.
- Ja som oblečená.
- To nemyslíš vážne, hovorím niečo pekné, slušné.
- Tomáš má pravdu, daj si povedať. Takto tam ísť nemôžeš. Vyzerala by si ako pokračovanie Ultra Violet – pridá sa Mišo.
- Viete čo? Ak sa vám nepáči, ja vôbec nemusím ísť.
- Nepáči, nechoď, vlastne ťa ani nepotrebujeme. Ahój.
Petra sa urazila a odišla. Však ju to prejde. Keď je trocha vychladne hlava. Zistí, že problém nebol v šatoch. Sľúbil som jej na zajtra svoje auto. Keďže chce ísť skoro ráno, tak si ho mala zobrať už večer. Teraz nebude kedy. A s Mišom stretnutie hravo zvládneme.
Naschvál obchádzame celé mesto, nepatrí sa prísť príliš skoro. Mohlo by to byť afektované. Konečne vchádzame do reštaurácie. Máme rezervovaný stôl v zadnej miestnosti. Ajaj, to je prekvapenie! Petra. Preboha, čo tá tu robí?!
- Ahoj chlapci, nesadnete si? Tuná s pánmi máme veľmi zaujímavú debatu.
Kurník šopa! Tak to sa jej teda podarilo. Nielen, že sa nenechala oklamať, ale oklamala aj nás. Nás! Musela zmeniť čas schôdzky. To, že bude mať zajtra auto, to až tak nevadí, ale odteraz nás môže kedykoľvek začať dodrbávať pre neschopnosť a ničnerobenie.
Fakt je zlatá, zobrala nám jediné potešenie, čo sme mali. Zneužila nás úplne chladnokrvne. My sme boli vždy nad vecou, nemala na to právo! Aspoň trocha je musíme pokaziť radosť z víťazstva. Vnútri to riadne vrie, ale navonok sa dokonale ovládame.
- Dobre, že si už tu. Zabudli sme nejaké papiere, museli sme sa vrátiť – uvoľnene odpoviem.
- Páni už mali predbežné jednanie z IdDeKom. Podmienky sú stále nevýhodné. Budú investovať inde.
- Aké máme možnosti?
- Vysvetlila som im, ako sa veci majú. Kto sme a že by sme vedeli sprostredkovať výhodný predaj.
Tentoraz už v plnom zložení opäť preberáme možnosti prevzatia spoločnosti. Je vidno, že sme urobili dojem. Dostaneme našu šancu.
... pokračovanie ešte dnes ...
