- Ako bolo? Si nejaký spotený – pýtam sa o hodinu Michala.
- Celkom dobre. Naozaj je zásadový, myslel som, že aj tak nepríde. Počkal som ho v strede trate a potom sa k nemu pripojil. Predstavte si, hneď ma spoznal. Chvíľu sme behali spolu, akurát som mu stihol povedať, ktorá trať je najlepšia. Dokonca sa poďakoval. Nahodil tempo a predbehol ma. Keď som ho stretol pri aute bol riadne rozladený. Musel zablúdiť. Tak som mu ponúkol nejaké nosiče na upokojenie. Vraj sa ozve. Mali ste ho vidieť. Ak by bol z gumy, isto by lietal ako pingpongová loptička s hnačkou. A možno by ho aj roztrhlo.
- Celkové hodnotenie?
- Pamätá si ma viac. Zapôsobil som. Ešte raz a určite ho zbalím.
- Aký je teda ďalší plán? Cyklistika? Cudzozemský nápadník? – Petra vyzvedá ďalší postup.
- Nie, Petra, spánok.
- Spánok nie je na C.
- Nie je, ale aj ten treba. Potom sa uvidí.
Dajte niekomu hračku a bude vás otravovať celý deň. A to ide len o abecedu. Ako si treba oddýchnuť od šlabikára, tak si treba aj od práce. Uvolniť sa, vyspať, nabrať novú energiu a inšpiráciu. Nie sme stroje, ani na enerdžajzer.
- Hľadáš niečo? – pýtam sa na druhý deň Petri.
- Šaty na prezlečenie. Čo budem hrať dnes?
- Samu seba, s miernym sklonom k úplatkárstvu. Alebo si vymyslíš dojímavý príbeh o podvádzajúcom manželovi a klaustrofóbii.
- Zaujímavé, teda aký je plán C?
- V ako výťah.
- To nie je v poradí.
- Nevadí, ale zaseknúť sa dá.
- Nemusíme zrealizovať všetko, treba prejsť na finálnu fázu. Aby si mala srdce na mieste, tak V ako C a C ako Centrálna vyhliadka. Vedúci tam chodí do reštaurácie.
Na práci súkromného podnikateľa je najhoršie, že musí pracovať celý deň, neskoro večer, prípadne v noci. Všetkého veľa škodí a my sa nemôžeme do nekonečna zapodievať jednou a tou istou vecou. Nie sme na sociálnom, ani štrajkujúci lekári alebo strojári. Nová zákazka je už na stole, aj s príslušnou dokumentáciou. Náhodných príhod bolo dosť. Treba sa posunúť ďalej.
Pán vedúci chodí po večeroch na kultúrne sústredenia na Centrálnu vyhliadku - na drink s papalášmi. Teraz pôjdeme všetci. Naplánovali sme si zaseknutie výťahu a rozhovor uberajúci sa splatným smerom. Zvláštne, keď je človek v neustálom pohybe, pripadá mu aj cudzie mesto, veci, zvyky známe. Stratí zdedené putá a ulitu si nosí stále so sebou. Všade sa cíti ako doma a naozaj je to veľmi podobné. Mestá, ulice, sídliská, zástavky MHD, dokonca aj správanie ľudí. Dedičstvo systému, ktoré si ani neuvedomujeme.
Sme na mieste. Centrálna vyhliadka. Petra išla už skôr, aby mala dosť času na zabezpečenie zaseknutia výťahu. Mišo čaká na medzizastávke výťahu, ja na prízemí. Všetci na svojich miestach. Vedúci akurát vošiel do budovy. Presne podľa plánu. Rýchlo zazvoním Mišovi, nech je prepravený. Ukončím hovor a čakám na potvrdzujúcu správu od Petry.
Stále nič, Petra má asi nejaký problém, no nemôžeme ďalej čakať. Vedúci je už pred výťahom a za chvíľu doň nastúpi. Nič sa nedá robiť. Toto nám nevyšlo. Nastúpim tiež, snažím sa stáť chrbtom k vedúcemu. Zatiaľ ma nespozoroval. Spoza rohu zrazu vybehne elegantne upachtená Petra. Jemne pokrúti hlavou a všetko je jasné. V poslednom momente stihne výťah a ďalej nás dokonale ignoruje. Stúpame rýchlo ako neúspech. Na medzizastávke nastúpi Mišo. Vážny výraz v sekunde vymení tradičný širokorozchodný úsmev, v ruke drží neodmysliteľný kufrík. Hneď sa s vedúcim spoznajú. Mišo musel pochopiť, že sme zlyhali, ale ďalej hrá svoju úlohu. Snáď niečo vymyslí, ak nie, zatiaľ nič nestratíme.
- Tak ako? Už ste sa rozhodli? Vravel som, že tá hudba dokonale upokojuje – veselo osloví vedúceho.
- Nerozhodol, možno o týždeň – odvrkne vedúci.
- Bude nová ponuka. Určite vás zaujme.
- V poriadku.
Rozhovor sa nevyvíja dobrým smerom. Za chvíľu sme hore a stratíme šancu. Potrebujeme správny čas a nie dobrú večeru. Zrazu svetlo vo výťahu zabliká, zhasne a opäť zasvieti a výťah zostane stáť. Pozriem na Petru. Nerozumieme si, jeden chce poďakovať a druhý nevie začo. Zázrak, ale v správnu chvíľu.
- Mám pre vás špeciálnu ponuku. Teraz alebo nikdy. Super relaxačná hudba za super cenu. Tak čo vy na to? Tľapneme si? – nástojí Mišo.
- Predstavte ma konečne otravovať s tými hlúpymi CDéčkami. Keby ste mali aspoň niečo normálne!
Stačí povedať. Vo výťahu je nás spolu päť ľudí a jeden neplatič. Každý to počul. Pán chce niečo normálne. Otočím sa a pozerám sa mu rovno do očí.
- Normálne je, keď si ľudia svoje dlhy platia. Ako sa máte v novom sídle?!
Chvíľu sa na mňa pozerá ako vyoraný potkan. Áno stretli sme sa, pozrel na Miša a naspäť na mňa. Žeby náhoda?
- Zabudnime na CDéčka. Mám pre vás lepšiu ponuku, a to je vyrovnanie záväzkov voči firme Jonas. Už žiadne nezmyselné behanie, šoférske zážitky alebo technické poruchy.
Zapaľovanie má rýchle. Na okamih sa zatvári ako idiot. Možno tak sa cíti myš (alebo potkan) v mačacích pazúroch.
- Kto ste?
- To nie je podstatné. Dôležité je, že sme tu.
- Jasné a čo bude ďalšie? – arogantne sa spýta.
- Chcete to naozaj vedieť? – chladne a tvrdo naň pozerám.
Nabehol na protiútok, bojovú náladu. Najvyšší čas aby sa do nášho rozhovoru zapojila ďalšia osoba.
- Neradila by som vám to! Jeden zákaz ste už skoro porušili – zapojí sa Petra.
Super. Petra, tak ti teda vyšlo. Taký tón by zložil aj nosorožca. Teraz už nemá proti kam ujsť. Dvaja nezávislí svedkovia sa len začudovane pozerajú. Musia sa poznať. Je neistý, poriadne neistý. Chce to čo najrýchlejšie skončiť. Len výťah je proti.
- Rozhodol som sa.
- Samozrejme. Akceptujeme zmenku – uľahčujem mu rozhodnutie.
- Netrápte sa.
- Naozaj nie je prečo. Podpíšete to a už sa nik z nás nemusí trápiť.
- Správne.
Svetlo opäť zablikalo a pokračujeme. Viditeľne si vydýchol.
- Nech sa páči k stolu. Pozývam vás. Kde to mám podpísať? – ukazuje na predložený papier.
- Presne tu. Ďakujeme za pozvanie, ale čas sú... však viete.
- Máte zmysel pre humor, to sa mi páči. Dobre ste to vymysleli. Sranda.
- Za dobrú zábavu sa vždy platí.
- Apropo tie CDčka si kľudne nechajte. Pozornosť podniku – rozlúči sa Mišo.
- Myslel som si, že je po všetkom, ako sa ti to s tým výťahom nakoniec podarilo? – vyzvedám od Petri.
- Ja s tým naozaj nič nemám. Ten chlap, čo má na starosti výťahy, ma vyhodil. Asi je teplý.
- Pekná dedukcia. Nič nehovor, už sme si zvykli. Ale keď nie ty, alebo on, tak kto?
- Búrka, musel vypadnúť prúd. Je to síce riadna haluz, ale je to tak. Niekto nás má rád.
- Tak už pracujeme štyria. Vždy sme chceli niekoho do páru. Niekoho, kto nám bude vždy kryť chrbát.
- Nerúhaj sa, Tomáš.
- Jasné.
Dobre, že je koniec. Ďalšie dva nápady a mohli by sme to prehnať. Riskovať sa oplatí. Avšak len po určitú hranicu. Vo výťahu kamera, ako sme vopred zistili, nebola a dvaja svedkovia budú len šíriť reči. Chvíľu sme sa hrali na šéfov a sme opäť neznámi.
Zmenku sme predali veľmi naliehavému záujemcovi. Bola na väčšia sumu ako posledná splátka na novostavbu. Jej nový majiteľ si potrebuje vyrovnať nejaké vlastné účty. Vraj vyššia politika. Prečo nie, to nie je naša starosť. Peter by sa čudoval, ale upozornil nás na neho sám. Na začiatku spomenul, že nielen u neho sú nedoplatky. Dôveruj, ale preveruj. Hrali sme na dve strany. Petrovi sme urobili službu a z vedľajšieho obchodu dosiahli malý výnos.
- Neviem ako to robíte, ale zaplatili – ďakovne hovorí Peter.
- Tie banky sú ale pomalé. Všetko im dnes trvá...
- Som vám dlžníkom. Ďakujem. Ako sa vyrovnáme?
- Vieš, nó, potrebovali by sme poradiť – začne Mišo.
- Máme chatu, takú pod horami. Už je staršia a treba ju vynoviť. Opraviť kozub, vyriešiť elektrinu, zariadiť. Chce to profesionála. Musí to vyzerať úplne prirodzene, v súlade s prírodou. Proste kompaktný dojem – doplním.
- Nie je problém a elektrina sa môže urobiť cez solárne články.
- Je tam aj geotermálny prameň. Možno by sa dalo dačo poriešiť aj tak.
- To je ešte lepšie. Mať nezávislý zdroj je vždy výhodou.
- Fajn, sme dohodnutí – veselo súhlasím. - Ako sme dohodnutí? Niečo mi ušlo?
- Nié, všetko v najlepšom poriadku. Však s tým pracuješ. Uvidíš, je tam krásne prostredie.
- Dobre teda, pomôžem. Len materiál je dosť drahý. Používam len ten najlepší.
- Ako drahí?!
- Len predbežná kalkulácia na takéto vykurovanie, nepočítam iné práce...
- Petrík, pre nás nič kalkulovať nemusíš. Treba si navzájom pomáhať a cestu ti zaplatíme.
- My sme zariadili kamarátsku službu a na prejav vďaky prídeš na brigádu. Chápeš, ako tá teória solidarizmu – kalkuluje Mišo.
- Ak sa mám priznať, moc nechápem.
- Jasné, je to len teória. Ty nám ju pomôžeš dokázať v praxi. Veď je úžasné byť súčasťou nejakého veľkolepého experimentu, aj keď má len jedno poschodie. No nie?
- Aha, už sa mi rozvidnieva. Mali by ste to nazvať skôr teória jednostranného solidarizmu.
- To by neznelo zle.
- Fajn, že si sa rozhodol správne.
- Neviem, či správne, ale pomôžem. Mohol by som vyskúšať úplne novú technológiu...
.
.. pokračovanie v pondelok ...
(Malá obchodná spoločnosť, ktorá predáva obrábací materiál pre strojárenský priemysel, zistila, že len dosahovať obraty nestačí. Čo z toho, keď majú rekordný mesiac? Chvályhodné, nie? Len malá chybička, je obrat, je zisk a nie sú peniaze. Bežná kozmetická úprava na účte v banke nepomôže. Stav pohľadávok pripomína rakovinu v pokročilom štádiu. Všetko sa komplikuje obchodným charakterom firmy. Veľa obchodov, veľa zákazníkov. Pritom sa nejedná o žiadnu závratnú sumu...)
