- Čítali ste výpis? Zaujímavé. Vlastná výroba predstavuje len tretinovú náplň činnosti. Väčšinou ubytovacie služby, obchodovanie, poradenstvo, dokonca taxislužba. Všestranný podnik.
- Si nejaká hyperaktívna. Nepreháňaj to, aby si sa neopotrebovala – Mišo si doberá Petru.
- Nevládzeš?
- Veď sa hneď neurážaj. Ja len tak, ako by sme si niekedy prestávali rozumieť.
Tak toto Mišo presne vystihol. Stále sa vieme zabaviť, aj uvoľniť, ale akoby nám chýbala určitá ľahkosť. Možno to je len lenivou sezónou. Alebo v horšom prípade to ťaháme v jednej firme spolu už pridlho. Prirodzená migrácia pracovných síl sa nám už nezdá neprirodzená. Človek potrebuje nové začiatky. Hodiť všetko za hlavu a začať nanovo, teda závisí od povahy. Keď práca prestane byť koníčkom a stane sa z nej rutina, je zle. Zato by sa dalo súdiť, žiadať odškodné. Ale od koho? Štát? Spoločnosť? Súdili by sme sami seba.
- Zvolávam Valné zhromaždenie. Tu a teraz. Hlavný bod rokovania je zánik firmy. Prosím prezentujte sa, Mišo, Petra?
- Prítomná!
- Vždy pripravený!
- V poriadku, otváram hlavný bod programu. Kedy zanikneme?
- Navrhujem ku koncu roka. Postupným útlmom – navrhuje Petra.
- Súhlasím – pridá sa Mišo.
- Dobre, hlasujme. Z troch prítomných spoluvlastníkov sa všetci traja jednohlasne zhodli na ukončení činnosti firmy postupným útlmom ku koncu roka. Súdruhovia, pozdvihnime čaše, svitá na novú trojročnicu.
- Živio.
- Česť a sláva.
- Pristúpme k záveru zasadania. Milý kolega a kolegyňa, teda my, vyššia trieda, vlastníci. S potešením musím uvítať jednohlasnosť prijatého rozhodnutia a sto percentnú účasť. Každý má bobríka za správne hlasovanie a osobnú podporu rezolúcie predloženej na valnom zhromaždení. O rozdelení najvyšších postov sa dohodneme na ďalšej schôdzi. Dovoľte, aby som sa osobne poďakoval v mene všetkých vlastníkov: trikrát ďakujem.
- Ja nechcem bobríka, ani neviem, čo to žerie... -
- V por...
- Neskáč mi do reči! Ešte som nedopovedala. Za správny hlas žiadam: nové auto, počítač, výhradné práva na užívanie lesnej chaty, letenku na Bahamy, účet v neutrálnej krajine a samozrejme vašu ochotu, že mi budete vždy k službám.
- To si mala napísané alebo si to teraz vymyslela?
- Nevykrúcaj sa, máme predsa podnikateľský plán a sociálne ústupky. Čakám odpoveď, kladnú.
- To je vydieranie – nedám sa.
- Nie, len plnenie predsavzatí. Sám si hovoril, že každý vzťah je otázkou kompromisov.
- Vyhrala si. Bobríka zo zápisu úplne vypustíme.
- Dohodnutí. Ale naspäť na zem, a späť ku obchodu. Máme novinku. Osmička len pred nedávnom zmenila meno, zvýšila základné imanie a tým si najväčší vlastník posilnil svoju pozíciu. Musím povedať, že je to sympaťák, vždy je elegantne oblečený. Odteraz neakceptujú žiadne dobierky, predfaktúry, ani faktúry na štrnásť dňovú splatnosť. Zaujímavá splatnosť je len dvoj mesačná – Petra nám oznamuje nové informácie.
- Aha, majú aj staré resty, a klientovi nezaplatia ani predfaktúru. Budú čakať na ústupok.
- Na to by som nemala svedomie. Však museli vedome klamať.
- To robíme aj my. Ale je to naša hlavná pracovná činnosť.
- Čo teda s Osmičkou urobíme?
- Takýto zákazník je neperspektívny. Ak bude niečo potrebovať, sám sa ozve. Najskôr však zaplatí. Všetko. Môžeme pritlačiť – uzavriem rozhovor.
Neplatiaca firma má viacerých akcionárov. Najväčší má po poslednom zvýšení základného imania skoro deväťdesiat percentný podiel. Majoritného vlastníka sme pracovne, podľa Petriných indícií nazvali Elegánom. Snaží sa byť krok popredu pred všetkými. Je šikovný, má nadhľad, skúsenosti. Ako sme zistili z jeho životopisu, dlho pracoval v zahraničí. Riadne sa ostrieľal, vie, čo prinesie budúcnosť. To, čo bolo za hranicami na západe pred šiestimi, siedmimi rokmi, u nás len začína. Elegán prišiel zarobiť.
Zákazník, ktorý si myslí, že je na trhu stredobodom pozornosti, sa však len izoluje. Na začiatku získa ústupky, ale nakoniec zistí, že ho odpísali, ako prijateľnú stratu. Iste, je dobré byť nekompromisným a diktovať podmienky. Na určitý čas. Najskôr však na to dotyčný musí mať. Nestačí len arogancia a sebavedomie. Treba vybudovať tím, sociálne istoty, dobré obchodné a zamestnanecké vzťahy. Musí vedieť osloviť a motivovať ľudí. Ak to nespĺňa, jeden z možných záverov je, že sa objavia ešte viac arogantnejší ľudia. Napríklad my. Naplánovali sme náhodné stretnutie na parkovisku pred areálom Osmičky.
- Pán Jarný, prepáčte, toto je vaša firma? oslovím Elegána, chlap má vkus, treba uznať.
- Pekná, však? – okamžite mi mierne ironicky odpovedá a tvári sa „vysoko nad vecou“
- Hej, až sa čudujem. Taká pekná a neplatí.
- Čo chcete?
- Aby ste sa správali trhovo.
- Nebuďte smiešny.
- Ja sa nesmejem. Viete presne, koľko dlhujete Anaku.
- Nepoznám.
- Nevadí, oni vedia o vás a chcú prachy.
- Ha! Mňa nezastrašíte.
- Myslíte?
- Vyhrážate sa mi?
- Nie, len oznamujem. Máte dva dni – chladne a bez záujmu odpovedám.
- Vy máte problém.
- Myslíte? Ak to nezaplatíte za firmu, zaplatí to firma za vás.
- To by stačilo! So mnou nikto takto jednať nebude! Zmiznite, vydierať sa nenechám. Polícia si s vami rýchlo poradí.
- Myslíte? – tentoraz som ironicky ja.
- Do čerta, zmiznite už! Starajte sa o svoje veci.
- Presne to robím. Nezabudnite, dva dni.
Asi zabudol. Prešli dva dni a banka neavizuje žiadnu relevantnú úhradu. Nevadí, zaplatí firma. Nebudeme si kaziť náladu bezpredmetným rozhovorom. Keď to nejde so súhlasom, pôjde to bez. Stačí podpis na platobný príkaz. Nové informácie však ponúkajú nové riešenie. Posledný účastník našej naháňačky za splatnosťou má malé tajomstvo. Vypátrali sme, že pod ubytovacími službami sa skrýva prevádzkovanie erotického salóna. Inak povedané diskrétneho bordelu. Tržby si majiteľ vyberá vždy sám, v polovici týždňa, väčšinou sa jedná o pomerne slušnú hotovosť. Po dvoch hodinách čakania pred inkriminovaným salónom sme sa dočkali výsledku.
Chlapík si akoby nič vykračuje po chodníku s kufríkom v ruke. Tesne pri jeho aute sa k nemu pridá mohutná postava. Asi si majú s Mišom čo povedať, nasadnú spolu do auta a odchádzajú preč. S Mišom sme si vopred dohodli miesto, kde sa stretneme – opustené stavenisko na konci mesta.
- Dva dni prešli – pristúpim odzadu ku Elegánovi.
- Do šľaka, čo to má znamenať?
- Poprosil by som ten kufrík.
- Iba ak ma zabijete.
- Nie je problém milý pane – chladne si vychutnávam situáciu.
Ani si poriadne nestihol uvedomiť, čo povedal a už sa mu o špičku nosa opiera hlaveň armádnej deviny. Uvidíme, čo je silnejšie. Namyslenosť a pocit dokonalosti alebo pud sebazáchovy. Určite vyzeráme zlovestne. Na jeho tvári sa usadila maska strachu, nedôvery a pochybnosti. Vie, že prachy nechceme pre seba. Nečakal takýto obrat. „Možno Anako bolo len zámienkou. Vedia, čo je v kufríku. Mafia? Koho som naštval? Neutečiem odtiaľto. Nestojí mi to zato. Keď prežijem, tak sa pomstím a zas zarobím...“ Tisíc myšlienok netesnaných v jednom okamihu, dobré kombinácie striedajú zlé a ešte horšie. Zvláštne, ako sa taký lenivý a dokonalý tvor, ako človek za určitých okolností dokáže rýchlo rozhodnúť a vzdať sa. Zlomili sme ho.
- Dohodneme sa – rozstrasene zo seba dostane súhlas.
- Správne rozhodnutie. Tu je príjmový doklad od Anaka o zaplatení nevyrovnaných dlhov. Dvakrát. Zoberieme len dlžnú sumu. Zvyšok nás nezaujíma.
Neveriacky na nás pozerá. Stále nechápe. Pištoľou nás držím v hre. Mišo rýchlo delí peniaze. O chvíľu vedľa zastane auto a mladá elegantná dáma zoberie kufrík. My sa ešte chvíľu povozíme. Petru už čaká v banke náš klient. Peniaze nedostane len tak do ruky. Petra dohliadne nato, aby sa zrealizoval vklad v hotovosti na správny účet.
Pár minút obchádzame mesto, nakoniec dezorientovaného spolucestujúceho vysadíme na periférii. Dnes sa všetko odohráva v poriadnom zhone. Keď rýchlo, tak rýchlo.
- Predstavte si, platia. A ešte aj objednávky. Dobrý mesiac, naozaj dobrý – pochvaľuje si náš klient.
- Snažili sme sa. Prišli sme pre províziu.
- Takto sa mi ešte nedarilo. Provízia, samozrejme. Dvadsaťtisíc bude stačiť. Zas až tak veľa ste toho nemali.
Vyzerá to tak, že náš klient, ktorému sme sa snažili všemožne pomôcť má naozaj guráž alebo zle vyvinutý zmysel pre humor. Makáme ako blázni, stále sme v pohybe, riskujeme. Sme unavení, pracujeme vo dne v noci a on si bude určovať, čo pre nás stačí. Jedine, žeby mu vynechávala pamäť, alebo si vôbec neprečítal zmluvu.
- Jasné, až tak veľa sme toho nemali. Zaplatili sami. Pohla sa výroba a musia aj objednávať. Mohli ste počkať – nahrávam mu.
- Presne to som mal na jazyku. Chcete to na účet alebo v hotovosti?
Pozrieme sa s Mišom na seba. To sa stane málokedy, zle sme odhadli klienta. Škoda, že tu nie je Petra. Nemá nás kto krotiť. Ten nafúkaný panák to myslí smrteľne vážne. Mal by byť rád, že vôbec existuje, nehovoriac o vďačnosti. Len nech pokračuje, zistí, čo je to smrteľne a vážne. Vraj progresívna obchodná firma. Progresívne využívajúca, to určite.
- Asi si nerozumieme – poviem chladne, s tvrdosťou v očiach.
- Všetko v poriadku. Naozaj ste pomohli. Veľmi si to cením. Tak ako?
- Ako? Mi sa tiež ceníme, žiadnych dvadsaťtisíc, vedel si do čoho ideš. Na dohode sa nič nemení.
- Nebuďte smiešni. Hádam vám také peniaze len tak nedám. Aj keby som ich mal.
- Máš tri dní, účet poznáš.
- Udám vás.
- Komu? – opovržlivo vypľuje Mišo.
- Dvadsaťtisíc, viac nie. Nedám.
Mišo sa ledva ovláda. Ja mám toho tiež dosť. Tichá voda brehy myje. Na začiatku slušný podnikateľ s uhľadeným vystupovaním. Teraz sebecký vypočítavý sviniar. Pomohli ste, môžete ísť. Už vás nepotrebujem. S nami sa dá jednať, ale nie takýmto spôsobom. Tie peniaze sme si mohli zobrať hocikedy. Dokonca by sme mali aj doklady. Čo si myslí, že má pred sebou hlupákov? Na rozdiel od neho poznáme svoju cenu. Pod ňu nepôjdeme. Riskujeme, pohybujeme sa na hranici zákona, s dobrým úmyslom pomôcť. Je jasné, že sme naleteli. Zneužil nás. V takomto prípade sa nedá cítiť nenávisť, len odpor. Možno bol vychcaný už predtým, ale na tom momentálne nezáleží. Nie je stredobodom vesmíru.
Rozohrali sme hru na psychiku. Sedíme v prenajatej miestnosti, už nie sme usmievajúci sa dobrodinci. Neoblomnosť a vypočítavosť jasne naráža proti chladu a zlovestnosti. Vieme o ňom všetko, on o nás nič. Chladne naň pozeráme a pohŕdavo sa usmievame. Dnes sa nikam neponáhľame. Pomaličky si uvedomuje, čo môže stratiť. Po miestnosti sa plazí strach. Začne niekde za nami, pokračuje okolo nôh, obíde nás a prejde na druhú stranu stola. Nech sa rýchlejšie pohneme a dostane infarkt. Viacročná prax nás však naučila ovládať sa.
- Pripomeniem. Je to zhruba tretina z vyplatených odmien od začiatku roka. Nechci mať problémy.
- Ste obyčajné svine.
- Nápodobne.
... pokračovanie v piatok ....
(Nášho nového klienta môžeme familiárne nazvať Otecko. Náš štát v zastúpení, osobne. Jednou z priorít štátu bolo investovať do dopravy svojich občanov, na takúto investíciu však príslušný rezort nemal peniaze. Keď dopravu, tak poriadnu. A keď lietadlá, tak so západným sklonom krídel. Lenže štátne aerolínie, ak vôbec môžeme použiť takýto terminologický výraz, nemôžu fungovať len s dobrým vetrom...)
